Už skôr sa predpokladalo, že rok 2023 bude rekordne teplý z hľadiska priemerne nameranej globálnej teploty, nijaká inštitúcia to však dosiaľ nevyhlásila s úplnou istotou. Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) napríklad v polovici novembra označil za pravdepodobné na 99 percent, že sa tak stane.
Zástupkyňa riaditeľa služby C3S Samantha Burgessová teraz uviedla, že v roku 2023 padli teplotné rekordy hneď v niekoľkých mesiacoch vrátane novembra. Preto je prakticky nemožné, aby rok 2023 nebol najteplejším v histórii meraní.
Rekordný rok
„Rok 2023 má za sebou už šesť rekordných (rekordne teplých) mesiacov a dve rekordné (ročné) obdobia. Mimoriadne (vysoké) globálne novembrové teploty vrátane dvoch dní teplejších o viac ako dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím znamenajú, že rok 2023 je najteplejším rokom v zdokumentovanej histórii,” povedala.
Inak tomu nebolo ani na Slovensku. Naposledy Slovenský hydrometeorologický ústav informoval, že tohtoročný september bol najteplejším septembrom v histórii našej krajiny. „Mesiac september bol najteplejším septembrom aj globálne, prekonal aj ten v roku 2020,” povedal klimatológ SHMÚ Peter Kajaba.
V septembri sa podľa jeho slov zaznamenala na Slovensku najvyššia priemerná teplota od roku 1872, a to 19,7 stupňa Celzia „Rekordných 26 letných dní bolo v septembri zaznamenaných v Želiezovciach. Druhýkrát v histórii sa v septembri nevyskytla na Lomnickom štíte snehová pokrievka,” priblížil Kajaba.
Dodal, že za september sa na Chopku nezaznamenal žiaden deň s mrazom, na Lomnickom štíte evidujú iba štyri dni. Aj október bol globálne najteplejším zaznamenaným októbrom. „Prekonal aj ten z roku 2019. Na Slovensku bol druhým najteplejším,” poukázal Kajaba.
Počas tohtoročnej jesene sa nameral aj jeden z najväčších rozdielov medzi najvyššou a najnižšou teplotou vzduchu od roku 1961. „Najvyššia teplota bola v septembri zaznamenaná v Želiezovciach (33,2 stupňa Celzia), najnižšia v novembri na Lomnickom štíte (-20 stupňov Celzia),” zhrnul klimatológ Pavol Faško. Dodal, že v tomto roku predpokladajú aj najteplejší november. Na údaje zo Slovenska si však budeme musieť ešte počkať.
Je to čoraz horšie
Čo sa týka tých svetových, tak už je jasné, že Zem už šiesty mesiac po sebe vytvorila nový mesačný rekord v horúčave a k litánii rekordných horúčav tohto roku pridala aj najteplejšiu jeseň, vypočítala Európska klimatická agentúra.
November bol takmer o tretinu stupňa Celzia (0,57 stupňa Fahrenheita) teplejší ako predchádzajúci najteplejší november, oznámila Európska vesmírna agentúra Copernicus Climate Change Service.
November bol o 1,75 stupňa Celzia teplejší ako v predindustriálnych časoch, čím zaostával za októbrom a septembrom, čo predstavuje najteplejší nadpriemer za ktorýkoľvek mesiac, uviedli vedci. „Posledný polrok bol skutočne šokujúci,” povedala Burgessová. „Vedcom dochádzajú prídavné mená, ktoré by to mohli opísať.”
Na Parížsku dohodu sa nechytáme
Tento rok je zatiaľ o 1,46 stupňa Celzia teplejší ako v predindustriálnom čase, teda asi o sedminu stupňa teplejší ako predchádzajúci najteplejší rok 2016, vypočítali vedci. To je veľmi blízko k medzinárodnému prahu, ktorý svet stanovil pre klimatické zmeny.
Parížska dohoda o klíme z roku 2015 stanovila cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa v porovnaní s predindustriálnym obdobím v dlhodobom horizonte a v opačnom prípade aspoň na 2 stupne. Diplomati, vedci, aktivisti a ďalší, ktorí sa takmer dva týždne stretávajú na klimatickej konferencii Organizácie Spojených národov v Dubaji, sa snažia nájsť spôsoby, ako obmedziť otepľovanie na tieto úrovne. Dohoda je však v nedohľadne.
Rekordné hodnoty emisií
Aby toho nebolo málo, podľa novovydanej správy o klíme sa predpokladá, že globálne emisie uhlíka v roku 2023 vzrastú a sú výrazne vyššie, ako keď krajiny podpísali historickú Parížsku dohodu.
Výskumníci z Centra pre medzinárodný výskum klímy a životného prostredia (CICERO) v Oslo v Nórsku každý rok vo svojej správe o globálnom uhlíkovom rozpočte pracne vypočítavajú množstvo oxidu uhličitého, ktorý zachytáva teplo, uvoľneného do zemskej atmosféry.
Predpokladaná miera rastu na tento rok, 1,1 percenta, je vyššia ako priemerná miera rastu 0,5 percenta ročne za posledných 10 rokov. Emisie uhlíka sú tiež o šesť percent vyššie ako pri rokovaní o Parížskej dohode v roku 2015, takže dosiahnutie ambicióznych teplotných cieľov stanovených v pakte je ešte náročnejšie.
V roku 2023 preto dosiahli emisie CO2 z fosílnych palív dokonca rekordnú úroveň, uviedli vedci. „Pokračujúci rast globálnych emisií jasne ukazuje, že je naliehavejšie ako kedykoľvek predtým konať, ak chceme mať možnosť dosiahnuť cieľ Parížskej dohody obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod dva stupne,” uviedla riaditeľka CICERO Kristin Halvorsenová vo vyhlásení.
Nepredstaviteľné hodnoty
Celkovo bolo v roku 2023 do atmosféry Zeme vypustených približne 37,5 gigaton, respektíve 37,5 miliardy ton CO2. Hoci sa emisie uhlíka v Spojených štátoch v roku 2023 znížili o tri percentá, v iných krajinách vzrástli, vrátane Indie, ktorá vyprodukovala o 8,2 percenta viac emisií, a Číny, kde sa zvýšili o štyri percentá.
Čína a India tiež vyhnali emisie uhlíka z používania uhlia na rekordnú úroveň. Očakáva sa, že emisie CO2 z používania ropy vzrastú o 1,5 percenta, a to najmä z leteckej a pozemnej dopravy v Číne, hoci tieto emisie sú stále pod úrovňou pred pandémiou.
Medzitým sa emisie zemného plynu môžu veľmi mierne zvýšiť, približne o 0,5 percenta. Hoci v Číne dochádza k zvýšenej spotrebe zemného plynu, v Európskej únii sa znížila v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a následných vojen. Jedno je však isté - máme za sebou najchladnejší rok našich doterajších životov.
