Lesy sú cenné a rozmanité ekosystémy
Asi nikto nemá pochybnosti o tom, že vie definovať, čo je to les. Na zdanlivo jednoduchú záležitosť však neexistuje jednotná odpoveď, teda pokiaľ ide o všetky členské štáty Európskej únie a ich vlastnú definíciu.
Aby bola odpoveď pre všetky členské štáty EÚ jednotná, Eurostat prijal klasifikačný systém a uplatňuje toto vymedzenie pojmov: „les je pôda s korunným zápojom (alebo ekvivalentným stupňom zakmenenia), ktorý dosahuje hodnotu viac ako 10 percent, s plochou viac ako 0,5 hektára. Stromy by mali byť schopné na danom mieste v dospelosti dosiahnuť minimálnu výšku 5 metrov.“
Lesy prispievajú k odstraňovaniu oxidu uhličitého z ovzdušia, znižujú riziko prírodných katastrof, znižujú teplotu vzduchu a pôdy, majú vplyv na vodný život v krajine, plnia pôdotvorné a protierózne funkcie, poskytujú priestor na život pre rôzne živočíšne druhy, sú zdrojom dreva a majú ešte oveľa viac funkcií, medzi ktoré patrí aj krajinotvorná funkcia a poskytnutie priestoru na psychohygienu a relax.
Lesné ekosystémy sú kritickou zložkou svetovej biodiverzity, keďže mnohé lesy sú biodiverznejšie než iné ekosystémy. Rozmanitosť lesov je zvýraznená živočíšnou a rastlinnou ríšou, mikroorganizmami a logicky neodmysliteľnou súčasťou sú stromy. Databáza The GlobalTreeSearch uvádza existenciu 60 082 druhov stromov na celom svete. Skoro polovica (45 percent) je členmi 10 botanických rodov a takmer 58 percent zo všetkých druhov sú endemity jednej krajiny a nevyskytujú sa nikde inde.
Takáto je situácia vo svete a v Európskej únii
Lesy sú očarujúco krásne po celý rok, najmä v čase meniacich sa ročných období. Smutnou správou je, že za posledné roky sa z našej planéty vytrácajú. OSN organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo odhaduje, že v rokoch 1990 až 2020 zmizlo 420 miliónov hektárov lesa, čo je rozloha väčšia ako EÚ.
Pozitívnou informáciou je, že miera odlesňovania sa za posledné tri desaťročia znížila. V 90-tych rokoch minulého storočia bola na úrovni 16 miliónov hektárov ročne, v rokoch 2015 až 2020 klesla na úroveň 10 miliónov hektárov ročne. Stále však odlesňujeme viac, ako stihneme vysadiť.
Podľa Eurostatu je 39 percent EÚ pokrytej lesmi v porovnaní s 31 percentami na celom svete. Od roku 1990 ide o nárast o 10 percent, alebo inými slovami - nárast predstavuje rozlohu Slovenska a Maďarska spolu. Medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ sú však priepastné rozdiely v zalesnenej rozlohe.
Päť členských štátov má viac ako polovicu pôdy pokrytú lesmi – Fínsko 66 percent, Švédsko 63 percent, Slovinsko 61 percent, Estónsko 54 percent a Lotyšsko 53 percent. Naopak, krajiny ako Dánsko majú len 15 percent, Holandsko 10 percent a Malta dokonca iba 1 percento. Slovensko má 39 percent územia zalesneného, čo presne zodpovedá údaju európskeho pokrytia lesmi.
Európsky lesnícky inštitút má vysvetlenie: „Ak sa pozriete na miesta ako Holandsko alebo Dánsko, majú nízku pokryvnosť lesov, ale majú aj pomerne ekonomicky efektívne využitie pôdy“, hovorí vedec Dr. Marcus Linder.
Vo vysvetlení pokračoval: „Stačí sa pozrieť, koľko potravín sa vyprodukuje v Holandsku, a ak potom premenia pomerne cennú pôdu z poľnohospodárstva na lesníctvo, potom budú mať v skutočnosti oveľa menší príjem.“ To však závisí aj od prírodných podmienok a histórie krajiny.
V minulosti bola situácia odlišná. Dánska vláda tvrdí, že okolo roku 1800 pokrývali lesy len 2 až 3 percentná ich územia v dôsledku nekontrolovaného výrubu a klčovania pre poľnohospodárstvo. Podobná situácia bola aj v Írsku, kde sa miera zalesnenia znížila z 80 percent z obdobia pred 6-tisíc rokmi na úbohé jedno percento. Írsko sa považuje za večne zelenú krajinu, jej zeleň však nepochádza z lesov.
Počas júna tohto roka podnikol Európsky parlament kroky, aby sa na európskom trhu vo väčšom počte objavovali produkty, ktoré nevznikli pri odlesňovaní krajiny.
Čím je ovplyvnený rast lesov v Európe?
Rast európskych lesov prebieha už niekoľko desaťročí. Existuje veľa dôvodov, prečo to tak je. Dr. Lindner verí, že v niektorých krajinách, napríklad ako Írsko, sa politici rozhodli rozšíriť produkciu dreva. A v iných krajinách za rastom rozlohy lesa stojí jednoduché opustenie pôdy.
Tento rozdielny vývoj vysvetlil: „Veľa takýchto plôch sa tradične využívalo na pastvu a menej intenzívne na poľnohospodárske využitie. Keď už tento spôsob nebol ekonomicky rentabilný, pôda bola opustená a následne premenená späť na les.“
Napriek mierne rastúcej zalesnenej ploche v EÚ, lesy výrazne ovplyvňuje ľudská činnosť a klimatické zmeny. Zvyšuje sa riziko ich ohrozenia silný vetrom, ničivými požiarmi a rôznymi druhmi škodlivého hmyzu. Dlhotrvajúce suchá spôsobujú požiare a rovnaké, suché podmienky vyhovujú aj podkôrnemu hmyzu, ktorý napáda a zabíja stromy.
Komplexná štúdia európskych lesov za obdobie rokov 1950 a 2019 v 34 krajinách odhalila prudký nárast narušenia lesov. Vedci pripravili databázu poškodenia lesov v Európe, ktorá zahŕňa 34 krajín a využíva údaje z vedeckých štúdií. Výsledný súbor obsahuje viac ako 170-tisíc záznamov a zlepšuje obraz krajín, v ktorých bol prístup k údajom zložitý až nemožný. Jednou z týchto krajín je aj Slovensko, ale tiež Estónsko, Lotyšsko, Litva, Slovinsko a Srbsko.
Z údajov napríklad vyplýva, že požiare spôsobili v sledovaných rokoch až 24 percent škôd na objeme dreva. Vietor je zasa zodpovedný až za 46 percentný objem poškodeného dreva.
Situácia na Slovensku je komplikovaná
Môžeš natrafiť na dve protichodné informácie. Pokým výmera lesov sa na Slovensku zvyšuje, lesy ubúdajú. Vysvetlením sú dve rozdielne kritériá, z ktorých jedno hodnotí výmeru lesných pozemkov a to druhé rozlohu reálnych lesných porastov.
Satelitné snímky Inštitútu environmentálnej politiky z rokov 2017 až 2020 však odhalili vysoké odlesnenie v Národnom parku Veľká Fatra a Národnom parku Malá Fatra. Tam sa priemerná ročná strata lesa zvýšila 3 až 4 – násobne. Od začiatku 21. storočia ubudlo z našich lesov každý rok v priemere o 0,46 percenta rozlohy lesa.
Podľa satelitných snímok sú na tom najlepšie lesy na východnom Slovensku a na Hornej Nitre. Najhoršie skončili lesy na Kysuciach a podtatranské okresy Kežmarok a Poprad. Tieto snímky poukazujú na reálnu skutočnosť lesných pozemkov a dokážu vyhodnotiť stav lesov. Odlesňovanie je dlhodobý problém, ktorý poškodzuje životné prostredie, a to nielen konkrétnej krajiny, ktorej sa týka, ale aj prírody ako celku.