Takzvané hnutie Rights to Nature, ktoré vzniklo v Spojených štátoch asi pred 50 rokmi, sa v posledných rokoch presadilo vďaka rastúcej pozornosti venovanej dôležitosti ochrany prírody v rámci boja proti klimatickým zmenám a strate biodiverzity. Počiatky tohto hnutia sa datujú približne do roku 1972, keď profesor práva Christopher Stone, napísal vplyvný článok s názvom „Should Trees Have Standing?“. Stone poukázal na to, že nikto nemôže hovoriť za jelene, ryby a vtáky, ktoré sú negatívne zasiahnuté ľudskou činnosťou. Podľa neho, by mal tých, ktorí nemajú hlas, v našom právnom poriadku niekto zastupovať.
Spochybňujú tradičný pohľad
Hlavným prínosom práv prírody je, že spochybňuje tradičný pohľad, uznávajú prirodzenú hodnotu prírody a jej právo na existenciu a rozvoj nezávisle od ľudských záujmov. „Práva prírody sú ako nástroj, ktorý podporuje zmenu paradigmy nášho vzťahu k životnému prostrediu. Uznaním, že ekosystémy a prírodné entity majú právne postavenie a vlastné práva, môžeme obnoviť rovnováhu medzi ľudskými aktivitami a prírodným svetom,“ píše vo svojej knihe Rechten voor de Natuur odborníčka Jessica den Outer.
Občianstvo pre včely či ľudské práva pre lagúnu
Dnes sa sen Christophera Stonea stáva po celom svete realitou. V súčasnosti existuje na celom svete viac ako 400 iniciatív, ktoré poskytujú práva na ochranu prírody, od miestnych, národných až po tie medzinárodné.
Dva medzinárodne známe príklady práv pre prírodu sú z Ekvádora a Nový Zélandu. V roku 2008 sa Ekvádor stal prvou krajinou, ktorá uznala práva prírody vo svojej ústave. A v roku 2017 bola rieka Whanganui na Novom Zélande uznaná ako právnická osoba s právami a záujmami.
Ďalšími podobnými ukážkami je prípad z predmestia hlavného mesta Kostariky, ktorý udelil občianstvo všetkým opeľovačom a pôvodnej faune a flóre v štvrti. Medzitým morské korytnačky v Paname získali zákonné práva na život v prostredí bez znečistenia a pytliactva. Minulý rok zase Španielsko uznalo právnu subjektivitu svojej pobrežnej lagúne Mar Menor a India uznala, že matka príroda má rovnaké právne postavenie a práva ako ľudská bytosť.
Iniciatíva našich susedov
Španielskym príkladom sa inšpirovali aj naši susedia v Poľsku. Hnutie rieky Odra nedávno zverejnilo návrh zákona na ochranu ekosystému, ktorý by zahŕňal zriadenie 15-členného výboru na zastupovanie rieky. Troch by menoval štát, štyroch obce a osem mimovládne organizácie. Výboru by radila skupina desiatich vedcov.
Táto štruktúra by „rieke Odre dala demokratickú reprezentáciu“ a „hlas, ktorý v súčasnosti jednoducho nemá,“ povedal Gaweł Andrzejewski, koordinátor pochodu pri rieke Odra.
Pochybovanie kritikov
Kritici tvrdia, že takéto znázornenie je do značnej miery symbolické a pochybujú, že môže veľa pomôcť pri ochrane a obnove ekosystémov. Zriadenie výborov na zastupovanie ekosystému dáva „moc konkrétnym ľuďom“ rozhodovať o tom, čo je alebo nie je v jeho záujme, povedal Michael Livermore, profesor práva na University of Virginia, ktorý sa okrem iných tém špecializuje na právo životného prostredia.
Neexistuje však žiadna záruka, že zástupca správne vyhodnotí potreby daného ekosystému, alebo že jeho návrhy a námietky bydú vypočuté. V Ekvádore napríklad environmentálni aktivisti napadli rozsiahly ťažobný projekt, ktorý sa nachádzal v jednej z oblastí s najbohatšou biodiverzitou na planéte. Tvrdili, že porušuje práva prírody, súd však rozhodol v ich neprospech s vysvetlením, že záujmy vlády využívať zdroje boli dostatočne dôležité na to, aby prekonali argument o ochrane prírody.
Poskytnutie právneho štatútu ekosystémom tiež nezaručilo ochranu v prípade indickej rieky Ganga v roku 2017. Udelenie štatútu právnej osoby totiž nezabránilo jej ďalšiemu znečisťovaniu, tak ako sa predpokladalo. Preto môžu byť na jednej strane takéto opatrenia sympatické a v niektorých prípadoch môžu aj fungovať. Kým však nezmeníme všeobecné spoločenské zmýšľanie, príroda na našej planéte bude naďalej trpieť.
