Dlhé roky dohadovaní sa s veľkou pravdepodobnosťou ukončili úplne prvou zmluvou, ktorá by mala oceány ochrániť pred škodlivými vplyvmi, ako sú ľudia. Či už je to nadmerný rybolov alebo ťažba, to všetko by malo po prijatí zmluvy mať nové pravidlá. Síce je dohoda na svete, stále nie nič vyhraté, pretože v hre je ešte stále schválenie zmluvy niekoľkých štátov.
Nová zmluva
Ako sa uvádza na portáli BBC, krajiny OSN sa po niekoľkých rokoch konečne dohodli a vytvorili tak zmluvu, ktorá by 30 percent svetových oceánov zaradila do chránených oblastí s určitými obmedzeniami na ochranu biodiverzity. Súčasťou by boli financie od štátov na ochranu a nové pravidlá, ktoré by určovali podmienky ťažby. Environmentálne skupiny tvrdia, že táto dohoda môže zvrátiť úplnú stratu biodiverzity a zároveň aj zabezpečiť udržateľný rozvoj. Či sa to skutočne podarí, je už tá druhá, otázna, strana mince.
Oceány, ktoré sú otvorené pre všetkých
Dve tretiny svetových oceánov tvoria miesto, v ktorých môžu akékoľvek krajiny loviť, plaviť sa či robiť výskumné činnosti. Len jedno percento týchto vôd bolo doteraz pod ochranou. Hlavným problémom je, že keďže vody neboli chránené a každá krajina mala právo rýpať sa v nich, život je tak neustále ohrozený vykorisťovaním. Ale nielen tým. Sú aj iné faktory, ktoré ohrozujú život pod vodou v moriach či oceánoch – klimatická zmena, nadmerný rybolov či lodná doprava.
Ktoré druhy sú najviac ohrozené?
Na základne najnovšieho hodnotenia druhov Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) je takmer desať percent všetkých druhov ohrozených vyhynutím. Doktorka Ngogi Oguguahová, vedúca pracovníčka Nigérijského inštitútu pre oceánografiu a morský výskum, sa vyjadrila: „Dve najväčšie príčiny vymierania sú nadmerný lov a znečistenie. Ak budeme mať chránené morské rezervácie, väčšina druhov bude mať čas na obnovu.“ Niektoré druhy, ako napríklad rôzne druhy mäkkýšov, žralokov či veľrýb sú ohrozené najmä pre ich vysokú hodnotu ako pochúťok či liečiv.
IUCN odhaduje, že až na 41 percent ohrozených druhov vplýva práve aj spomínaná zmena klímy. Vedúca tímu IUCN pre oceány Minna Eppsová povedala: „Oceán v skutočnosti absorbuje o niečo viac ako štvrtinu vypusteného oxidu uhličitého. To spôsobuje, že oceán je oveľa kyslejší, čo znamená, že bude menej produktívny a ohrozí niektoré druhy a ekosystémy.“
Na základe výskumu, ktorý bol uverejnený v časopise Science, sa v dôsledku zmien klímy 20-násobne zvýšil výskyt morských horúčav, ktoré môžu mať na svedomí extrémne udalosti, ako napríklad cyklóny (ničivá víchrica), ale aj masové vymieranie.
Zmluva okrem iného chce ochrániť vody napríklad aj pred ťažbou. Ide o proces, počas ktorého sa získavajú nerastné suroviny z morského či oceánskeho dna. Environmentálne skupiny sú znepokojené z dopadov, ktoré môže ťažba mať, ako napríklad narušenie sedimentov (usadeniny), hluk či porušenie hniezdísk.
Čo sa nachádza v zmluve?
Prvým bodom, ako sme už spomínali je, že sa 30 percent medzinárodných vôd zaradí do ochránených oblastí do roku 2030. Problémom je úroveň ochrany, ktorú by mali tieto vody mať. Po niekoľkých ostrých sporoch sa stále táto dilema nevyriešila.
Doktor Simon Walmsley, hlavný poradca organizácie WWF-UK, povedal: „Diskusia sa viedla najmä o tom, čo je to chránená morská oblasť. Je to trvalo udržateľné využívanie alebo úplná ochrana?“
Nezáleží ale na tom, aká forma ochrany bude napokon dohodnutá, vie sa, že budú existovať obmedzenia, ktoré sa budú týkať rozsahu rybolovu, trasy lodí a prieskumných činností, do ktorej patrí aj ťažba.
Zmluva ďalej zahŕňa aj dohody o spoločnom využívaní genetických zdrojov, ako napríklad biologický materiál rastlín a živočíchov, ktorí žijú pod vodou. To môže mať prínos aj pre spoločnosť, najmä v oblasti farmaceutických výrobkov a potravín.
Krajiny, ktoré sú bohatšie, prisľúbili aj nové finančné prostriedky, ktoré budú využité na realizáciu zmluvy. Európska únia vo štvrtok vydala vyhlásenie, že na ochranu oceánov poskytne 820 miliónov eur.
Nastane aj nejaká zmena?
Napriek tomu, že nastal pokrok, ako je schválenie zmluvy po toľkom čase, čaká ju ešte veľmi dlhá cesta. Zmluva musí byť ešte totiž prijatá na jednom z ďalších zasadnutí, a následne získa „platnosť“ až potom, čo ju podpíše dostatočné množstvo krajín a bude právne schválená. Samozrejme, ešte sa môže hocičo zvrtnúť, ale musíme dúfať, že zmluva môže byť šancou na ochranu morského a oceánskeho sveta.
„Ak nebude mať dostatočný počet štátov, dohoda nevstúpi do platnosti. Ale tiež je potrebné získať štáty s dostatočným množstvom peňazí, aby sa dosiahol účinok,“ vyjadril sa doktor Walmsley. Ako povedal, uvažuje sa nad 40 krajinami, ktoré dohodu musia podpísať, aby bola platná a pravidlá sa tak mohli zaviesť aj do praxe. Následne sa krajiny budú musieť snažiť hľadať praktické spôsoby, ako zmluvu čo najefektívnejšie splniť. A to už bude ťažší oriešok, keďže sa na nej dohadovali niekoľko rokov a po dohode stále nie je isté, či to nevyjde na zmar.
Podľa Eppsovej je zavedenie tejto zmluvy veľmi dôležité, pretože ak chránené oblasti nebudú riadne prepojené, nemusí to mať účinok, keďže niektoré druhy migrujú a môžu putovať aj cez oblasti, ktoré chránené nie sú a tým budú opäť ohrozené.