Tri koralové ostrovy a šesť atolov, ktoré tvoria krajinu, majú celkovú pevninu menšiu ako 26 kilometrov štvorcových. Pri súčasnom stúpaní hladiny mora niektoré odhady naznačujú, že polovica hlavného mesta Funafuti skončí pod vodou do troch desaťročí. Do roku 2100 bude zase 95 percent povrchu krajiny zaplavených, kvôli čomu bude v podstate neobývateľná.
O záchranu svojho domovu bojuje aj 28-ročná Lily Teafa. Pracuje s mládežníckou organizáciou na projektoch v oblasti klimatických zmien, ako je obnova koralov v malej tichomorskej krajine. Podľa nej sú známky toho, že jej domovina sa postupne stráca na každom kroku. „Kedykoľvek ideme na piknik, najmä na severnom a južnom konci tohto nádherného ostrova, vždy si všimneme, že more odplavilo kus zeme,“ prezradila pre The Guradian.
Otázka prežitia je na prvom mieste. Teafa hovorí, že strach prevláda najmä u mladých ľudí. „Je to najhorší pocit vôbec; horší ako strach z výšok, strach z tmy. Teraz sa bojíme budúcnosti.“
Klimatické zmeny ničia ostrov už dnes
Voda stúpa tak rýchlo, že Tuvalčania už v strede ostrova stoja po kolená v morskej vode, ktorá vyviera cez pórovitú pôdu. Na vonkajšom pobreží je viditeľná erózia a veľké množstvo vyplavených trosiek. Zvyšky infraštruktúry a opustené domy ležia zničené na okrajoch pobrežia. Cintoríny sú nepoužiteľné a obyvatelia sa uchýlili k vytváraniu hrobiek vedľa svojich domov.
Stúpajúca hladina oceánu, ktorú podnecuje klimatická kríza, predstavujú extrémne riziko aj pre pitnú vodu, potravinovú bezpečnosť a dodávky energie. V extrémne slanej pôde sa nedarí pestovať plodiny dôležité pre vlastnú spotrebu, ako sú napríklad kokosové orechy. Zmeny počasia a teploty prinášajú ničivé cyklóny, rekordné teploty a častejšie obdobia sucha. Čerstvé potraviny takmer neexistujú, čo zvyšuje závislosť obyvateľstva od dovážaných produktov, ktoré sú drahé a nemajú dostatočnú výživovú hodnotu.
Rekultivácia pôdy či nový domov v Austrálii
Asi pätina obyvateľov Tuvalu sa už presťahovala, mnohí na Nový Zéland. Zúfalo sa snažia zarobiť si na živobytie no obávajú sa straty svojej kultúrnej identity. Okrem Nového Zélandu podala pomocnú ruku aj susedná Austrália a Fidži.
Austrália ponúkla pôdu na presídlenie, ale len výmenou za námorné a rybárske práva, čo tuvalská vláda odmietla. Susedné Fidži tiež ponúklo pôdu, ale bojuje s vlastnými hrozbami klimatických zmien. Keďže v súčasnosti neexistuje žiadne ustanovenie na ochranu a pomoc klimatickým utečencom podľa Dohovoru OSN o utečencoch z roku 1951, Tuvalčania hľadajú iné možnosti.
Jednou z nich je aj Tuvalu Coastal Adaptation Project, ktorý bol spustený v roku 2017 s podporou z globálneho zeleného klimatického fondu a Rozvojovým programom OSN. Jej cieľom je znížiť pobrežné riziká a poskytnúť krajine dlhodobejšiu adaptačnú stratégiu.
V skratke ide o umelé zväčšenie a hlavne vyvýšenie ostrova a následne premiestnenie infraštruktúry do tejto oblasti. „Je to veľká výzva, no zároveň mi to dáva nové skúsenosti,“ hovorí šéf projektu Poliata. Verí, že rekultivovaná pôda pomôže komunite zarobiť si na živobytie a poskytne motiváciu zostať. „Ako Tuvalučania musíme zostať tu a chrániť našu krajinu, pretože ak zachránime Tuvalu, zachránime aj svet,“ dodal.
Digitálne dvojča
Tvárou v tvár potenciálnemu vyhynutiu sformulovalo Tuvalu projekt Future Now Project. Ide súbor troch hlavných iniciatív navrhnutých na zachovanie svojej národnosti, správy vecí verejných a kultúry v prípade najhoršieho scenára. Po prvé, povzbudenie medzinárodného spoločenstva, aby spolupracovalo na implementácii riešení klimatických zmien, ktoré stelesňujú tuvalské kultúrne hodnoty. Po druhé, zabezpečenie štátnosti Tuvalu a námorných hraníc podľa medzinárodného práva v prípade, že ich zem prestane existovať. A po tretie, rozvoj digitálneho národa.
Jedna časť procesu digitalizácie zahŕňa prenos prístupu k vládnym a konzulárnym službám a všetkým sprievodným administratívnym systémom do cloudu. To by umožnilo pokračovať vo voľbách a vládnym orgánom pokračovať vo svojich úlohách. „Ak máme vysídlenú vládu alebo obyvateľstvo rozptýlené po celom svete, mali by sme zavedený rámec, ktorý zabezpečí, že sa budeme aj naďalej koordinovať, pokračovať v poskytovaní našich služieb, spravovať naše prírodné zdroje v našich vodách a všetky naše suverénne aktíva,“ hovorí minister spravodlivosti Simon Kofe.
Singapur, ktorý je tiež vystavený hrozbe stúpajúcej hladiny morí, už vytvoril svoje digitálne dvojča, ktoré slúži na prijímanie rozhodnutí v oblasti mestského plánovania a rozvoja v rámci prípravy na potenciálnu prírodnú katastrofu.
Tuvalu však posúva tento koncept ešte o krok ďalej. Vláda, konfrontovaná s perspektívou straty svojej kultúrnej identity, skúma, ako využiť rozšírenú a virtuálnu realitu, aby umožnila vysídleným a budúcim generáciám Tuvaluanov naďalej existovať ako kultúra aj národ, doplnený o znalosti predkov a hodnotové systémy. Ak sa tento koncept stane realitou, obyvatelia Tuvalu budú môcť vzájomne komunikovať v digitálnej dimenzii spôsobom, ktorý napodobňuje skutočný život a pomáha zachovať spoločný jazyk a zvyky.