Extrémne počasie sa stáva štandardom. Spomeňme si napríklad ničivé tornádo v Česku, vysoké teploty na Slovensku či rozsiahle lesné požiare po celom svete, pričom mnohé horia aj v tomto momente. Vlny horúčav, smrteľné záplavy a lesné požiare znamenajú, že ľudia pociťujú súvislosť medzi extrémnym počasím a zmenou klímy.
Emisie zo spaľovania fosílnych palív zachytávajú teplo v atmosfére už od začiatku priemyselnej éry. V dôsledku toho sa priemerné teploty zvýšili o 1,1 °C, píše BBC News. Táto dodatočná energia je nerovnomerne rozložená a vybuchne v extrémoch, ako tie, ktoré pozorujeme po celom svete. Bez zníženia globálnych emisií bude tento cyklus pokračovať.
Aby si lepšie pochopil, čo sa to vlastne okolo nás deje, nižšie nájdeš štyri spôsoby, ktorými zmena klímy prispieva k extrémnemu počasiu.
1. Horúce a dlhotrvajúce horúčavy
Ak chceš pochopiť vplyv malých zmien na priemerné teploty, musíš si ich predstaviť ako zvonovú krivku – extrémne chladné a horúce sú na oboch koncoch a väčšina teplôt je v strede. Malý posun v strede znamená, že väčšia časť krivky sa dotýka extrémov, čo spôsobuje, že vlny horúčav sú čoraz častejšie a extrémnejšie.
Vlny horúčav môže predĺžiť a zintenzívniť ešte aj ďalší jav počasia – tepelná kupola. V oblasti vysokého tlaku je horúci vzduch tlačený nadol a uväznený na mieste, čo spôsobuje, že teploty stúpajú. Keď búrka naruší prúd vzduchu, ktorý tvoria prúdy rýchlo prúdiaceho vzduchu, je to trochu ako trhať švihadlom na jednom konci a vidieť, ako sa vlnky pohybujú pozdĺž neho.
Tieto vlny spôsobia, že sa všetko drasticky spomalí – a poveternostné systémy sa môžu zaseknúť nad rovnakými oblasťami na celé dni. Rovnaký typ zaseknutého počasia je tiež zodpovedný za rekordné teplo, ktoré tento rok zažila India a Pakistan. Pretrvávajúci vysoký tlak a nižšie než normálne zrážky vedú k najteplejšiemu marcu v Indii od začiatku zaznamenávania počasia pred 122 rokmi.
Na južnej pologuli Argentína, Uruguaj, Paraguaj a Brazília zaznamenali v januári 2022 historickú vlnu horúčav a mnohé oblasti hlásili svoj najteplejší deň v histórii. V tom istom mesiaci dosiahla teplota v mestečku Onslow v Západnej Austrálii 50,7 °C, čo je najvyššia teplota, aká bola kedy preukázateľne zaznamenaná na južnej pologuli.
Faktom je, že takáto intenzívna vlna horúčav by bola bez klimatických zmien prakticky nemožná, uvádza sieť World Weather Attribution. Jednou z teórií, prečo sa toto všetko deje je, že vyššie teploty v Arktíde spôsobujú spomalenie prúdového prúdu, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť tepelných kupol.
2. Pretrvávajúce suchá
Všetko spolu súvisí a vidieť to aj v druhom bode. Keď sú totiž vlny horúčav intenzívnejšie a dlhšie, logicky sa zhoršujú aj suchá. Počas horúčav padá menej zrážok, takže vlhkosť zeme a zásoby vody rýchlejšie vyschnú.
To znamená, že pôda sa ohrieva rýchlejšie, vďaka čomu ohrieva vzduch nad ňou a to celé vedie k intenzívnejšiemu teplu. Dopyt po vode zo strany ľudí a poľnohospodárstva kladie ešte väčší tlak na zásobovanie vodou, čo prispieva k jej nedostatku.
3. Devastujúce požiare
Keď sa povie slovo požiar, mnohí z nás si predstavia podpaľača, ohorok z cigarety, zlé manipulovanie z ohňom alebo iskru zo zásuvky pri neodborne urobenej elektrine. Faktom ale je, že veľkú úlohu pri vzniku požiarov majú aj prírodné faktory. Cyklus extrémnych a dlhotrvajúcich horúčav spôsobených klimatickými zmenami odčerpáva zo zeme a vegetácie stále viac vlahy, čo potom veľmi rýchlo naštartuje ničivé požiare.
Sezóna lesných požiarov na severnej pologuli sa minulý rok v niektorých oblastiach začala nezvyčajne skoro v dôsledku nedostatku zrážok a neprimeraného tepla. Požiare vtedy zachvátili časti Sibíri a Aljašky a nezvyčajne skoré požiare zaznamenali napríklad západné Nórsko a Spojené kráľovstvo.
Situácia sa však nezhoršuje len tým, že sezóna požiarov začína skoro. Sú totiž omnoho ničivejšie. Požiare sa rozvinuli tak rýchlo a explozívne, že si vytvorili svoj vlastný poveternostný systém. Vznikli z nich gigantické oblaky pyrocumulonimbus, a tie následne produkovali nálož bleskov, ktoré zapálili ďalšie požiare.
Len pre lepšiu predstavu, v porovnaní so 70. rokmi 20. storočia sú požiare väčšie ako 10-tisíc akrov (40 kilometrov štvorcových) v západnej Amerike až sedemkrát bežnejšie, uvádza Climate Central, nezávislá organizácia vedcov a novinárov. A lepšie to už očividne nebude.
4. Extrémnejšie zrážky
Pre lepšiu predstavu, v typickom cykle počasia vytvára teplé počasie vlhkosť a vodnú paru vo vzduchu, ktorá sa následne mení na kvapôčky a vytvára dážď. Čím je však teplejšie, tým viac pár je v atmosfére, čo vedie k väčšiemu množstvu kvapiek. Asi si už vieš domyslieť, že práve to sa podpisuje pod výdatnejšími zrážkami, niekedy v kratšom čase a na menšom území.
Minulý rok zasiahli povodne Španielsko a tiež časť východnej Austrálie. V období iba šiestich dní spadlo v Brisbane takmer 80 percent všetkých ročných zrážok. Sydney zaznamenalo viac ako priemerný ročný úhrn zrážok za niečo vyše troch mesiacov. Podľa Petra Gleicka, vodného špecialistu z Národnej akadémie vied USA, sú tieto zrážky spojené s dopadmi klimatických zmien inde na planéte.
„Keď sa zväčšujú oblasti sucha, napríklad na Sibíri a západe Spojených štátov, voda padá inde a na menšiu oblasť, čím sa zhoršujú záplavy,” hovorí. Je dôležité si uvedomiť, že počasie na celom svete bolo a vždy bude veľmi premenlivé, no klimatické zmeny sa starajú o to, že sú omnoho extrémnejšie.
Dostali sme sa do momentu, kedy už nemôžeme len obmedziť ďalší vplyv človeka na zmenu atmosféry, ale zároveň sa musíme naučiť prispôsobiť sa extrémom, ktorým už čelíme, a postaviť sa im.
