Zemská atmosféra a oceány sa otepľujú nad rámec akéhokoľvek predchádzajúceho bodu v histórii ľudstva. To následne spúšťa kaskádu zmien na celej planéte, s ktorými sa musí ľudstvo vysporiadať, píše portál ScienceAlert.
Je to spôsobené antropogénnou zmenou klímy. Naše enormné emisie skleníkových plynov sa vracajú v podobe hurikánov, vĺn horúčav či krutých zím, ktoré naraz ovplyvňujú čoraz viac ľudí. Nie všetky dôsledky klimatických zmien sú však viditeľné okamžite.
Podľa novej štúdie zverejnenej v Scientific Reports medzinárodný tím výskumníkov odhalil menej známy, no pozoruhodný účinok teplejších morí v podobe šírenia baktérií požierajúcich mäso.
Infikujú aj človeka
Tie sa nachádzajú v pobrežných vodách, kde môžu ľudí nebezpečne infikovať aj za pekného počasia. Štúdia konkrétne poukazuje na Vibrio vulnificus, druh, ktorý je známy tým, že infikuje aj človeka.
Stať sa tak môže v prípadoch, keď niekto zje surové alebo nedostatočne tepelne spracované morské plody, najmä ustrice. Zároveň je schopný spôsobiť život ohrozujúcu nekrotizujúcu fasciitídu, keď je vystavený otvorenej rane.
Tento druh mikróbov je dlho známy z pobrežných vôd Mexického zálivu a atlantického pobrežia Gruzínska a Floridy, aktuálne však predstavuje stále rastúcu hrozbu nielen v týchto oblastiach. Podľa autorov štúdie sa totiž posúva ďalej na sever.
Bude to čoraz horšie
V priebehu tridsiatich rokov sa počet infekcií Vibrio vulnificus pozdĺž východného pobrežia Spojených štátov zvýšil z 10 na 80 ročne. Autori štúdie však predpokladajú, že je na dobrej ceste dosiahnuť 200 infikovaných ročne do roku 2100.
Prípady sa každý rok objavujú aj severnejšie, dodávajú autori. Baktérie, ktoré boli kedysi vzácne severne od štátu Georgia na atlantickom pobreží Spojených štátov, sa teraz nachádzajú až na sever od Philadelphie.
Vedci predpovedajú, že infekcie týchto mikróbov by mohli začať sužovať New York v priebehu niekoľkých desaťročí; podľa stredne vysokých až vysokých scenárov budúcich emisií a otepľovania sa môžu vyskytnúť v každom východnom štáte USA do 80. rokov 21. storočia.
Zabije v priebehu niekoľkých hodín
Ich štúdia je podľa vedcov prvou, ktorá mapuje, ako sa miesta infekcií V. vulnificus pozdĺž amerického pobrežia časom menili, a prvou, ktorá skúmala, ako by klimatická zmena mohla aj naďalej ovplyvňovať jej šírenie v budúcnosti.
Zatiaľ čo celkový počet infekcií zostáva pomerne nízky, stávky sú vysoké - podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) zomrie približne jeden z piatich ľudí s ranou infikovanou týmto druhom. V niektorých prípadoch dokonca v prebehu jedného až dvoch dní od infikovania sa.
Ak sa aj človeku podarí infekciu prekonať, potrebná je intenzívna starostlivosť či amputácia končatín. Štúdia pod vedením Elizabeth Archerovej, geovedkyne z University of East Anglia vo Veľkej Británii, zdôrazňuje to, čo jej autori opisujú ako rastúcu, ale podceňovanú hrozbu pre verejné zdravie spôsobenú zmenou klímy.
Kritická zmena klímy
„Emisie skleníkových plynov z ľudskej činnosti menia našu klímu a dopady môžu byť obzvlášť akútne na svetových pobrežiach, ktoré predstavujú hlavnú hranicu medzi prírodnými ekosystémami a ľudskou populáciou a sú dôležitým zdrojom ľudských chorôb,“ hovorí Archerová.
„Ukazujeme, že do konca 21. storočia sa infekcie V. vulnificus rozšíria ďalej na sever, ale ako ďaleko na sever bude závisieť od stupňa ďalšieho otepľovania, a teda od našich budúcich emisií skleníkových plynov,“ dodáva.
Rastúce teploty už napomáhajú šíreniu mnohých patogénnych chorôb – napríklad chorôb prenášaných komármi a niektorých patogénnych húb. Rovnaký prípad teraz zrejme čaká aj V. vulnificus pri otepľovaní pobrežných vôd.
Musíme sa pripraviť
Na zmapovanie budúcej prevalencie výskumníci použili teplotné pozorovania a klimatické modely, aby predpovedali, ako by toto šírenie mohlo pokračovať v rôznych scenároch otepľovania. Samotná štúdia sa však nepozerá na šírenie do iných častí sveta.
„Vedieť, kde sa v budúcnosti pravdepodobne vyskytnú prípady, by malo pomôcť zdravotníckym službám plánovať budúcnosť,“ hovorí spoluautor Iain Lake, profesor environmentálnej vedy na University of East Anglia.
Vedci tvrdia, že úrady môžu vyvinúť varovné systémy, ktoré môžu v reálnom čase vydávať upozornenia o hladinách infekcie a zvyšovať povedomie medzi vysokorizikovými skupinami.
