Koronavírus už ani zďaleka nedominuje titulkom najnovších správ. Od roku 2022 ho vystriedali napríklad mpox (predtým svetu známe ako opičie kiahne), nasledovala zhoršujúca sa situácia vtáčej chrípky a celé to naposledy zavŕšili nové prípady vírusu marburg v Rovníkovej Guinei, píše portál The Conversation.
Správ o prepuknutiach a novo sa objavujúcich vírusov pribúda, a tak sa naskytá zásadná otázka - čo sa to na našej planéte vlastne deje?
Státisíce vírusov
„Zvyšuje sa teda výskyt vírusových ohnísk? Alebo sme sa vďaka vylepšenej technológii vyvinutej počas pandémie koronavírusu len zlepšili v odhaľovaní ohnísk? Odpoveď môže byť trochu z oboch,” hovorí Lindsay Broadbent, virologička z University of Surrey.
Podľa nej sa odhaduje, že doteraz nebolo identifikovaných až 1,67 milióna vírusov, ktoré v súčasnosti infikujú cicavce a vtáky. Predpokladá sa, že až 827-tisíc z nich má pritom potenciál infikovať ľudí.
„Aby sme pochopili, ako vírusy vznikajú, musíme sa vrátiť na začiatok života na Zemi. Existuje niekoľko teórií o tom, ako vznikli prvé vírusy, ale všetky sa zhodujú v tom, že vírusy existujú už miliardy rokov a vyvíjajú sa spolu so živými tvormi. Keď dôjde k narušeniu tejto stabilnej spoločnej evolúcie, vtedy sa môžeme dostať do problémov,” vysvetľuje.
Môže za to človek
Asi ťa to neprekvapí, no hlavnými hybnými silami výskytu vírusov je človek a jeho činy. Napríklad poľnohospodárstvo - človek sa dostal do blízkeho kontaktu s zvieratami, čo bola príležitosť pre vírusy, ako preskočiť na ľudí. Táto situácia sa nazýva zoonóza a je podpísaná ať pod 75 percent nových infekčných chorôb.
Pod šírenie prispelo aj ničenie biotopov, čo zvieratá prinútilo meniť prostredie, urbanizácia, zlá infraštruktúra či zmena klímy, ktorá sa často prejavuje napríklad v rozšírení komárov a chorôb, ktoré prenášajú.
Aj preto podľa virologičky výskyt SARS-CoV-2 neprekvapil žiadneho virológa ani epidemiológa. „Išlo o to, kedy – nie či – pandémia nastane. Čo bolo neočakávané, bol rozsah pandémie a ťažkosti s účinným obmedzením šírenia vírusu.”
„Nemohli sme tiež predpovedať, aký dopad budú mať dezinformácie na iné oblasti verejného zdravia. Najmä antivakcinačné nálady sa v posledných rokoch stali bežnejšími na sociálnych médiách a zaznamenávame zvýšenú mieru váhania s očkovaním. Došlo tiež k narušeniu rutinných programov očkovania detí, čím sa zvýšilo riziko prepuknutia chorôb, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, ako sú osýpky,” pokračuje.
Posúvame sa
Na druhú stranu, počas pandémie sa veda posunula bezprecedentným tempom, čo viedlo k vývoju nových a vylepšených metód detekcie vírusov na monitorovanie prepuknutia a vývoja vírusu. A to nielen koronavírusu, ale aj mnohých ďalších.
„Napríklad monitorovanie odpadových vôd sa vo veľkej miere využíva na detekciu SARS-CoV-2 počas pandémie a mohlo by podobne pomôcť sledovať ďalšie vírusy, ktoré predstavujú hrozbu pre ľudské zdravie,” vysvetľuje odborníčka.
Prispôsobenie tejto technológie na vyhľadávanie iných vírusov by vedcom mohlo pomôcť odhaľovať aj chrípku, osýpky a dokonca aj detskú obrnu. Viac dohľadu však zároveň znamená väčší počet hlásení ohnísk vírusov.
Musíme byť lepšie pripravení
„Zatiaľ čo niektorí ľudia to môžu považovať za vyvolávanie strachu, informácie ako táto by mohli byť kľúčom k potlačeniu akýchkoľvek budúcich pandémií. Ak by sa ohnisko objavilo v oblasti, ktorá nemá dostatočný vírusový dozor, je pravdepodobnejšie, že sa infekcia rozšíri príliš ďaleko na to, aby sa dala ľahko zvládnuť.”
Podľa Lindsay Broadbent je totiž nepravdepodobné, že koronavírus bude poslednou pandémiou, „ktorej svedkom bude mnoho ľudí, ktorí dnes žijú. Dúfajme, že nabudúce budeme lepšie pripravení,” dodáva odborníčka na záver.
