8. septembra boli piesočné pláže Galvestonu, prezývaného aj Oleander City, plné nič netušiacich dovolenkárov. Sofistikovaná technológia predpovede počasia v tom čase neexistovala, ale americký meteorologický úrad vydal varovania, v ktorých ľudí varoval, aby sa presunuli na vyššie položené miesta. Tieto upozornenia však prišli neskoro a mnohí turisti a obyvatelia ich ignorovali.
Nesprávne varovanie
„Keď sa búrka zdvihla začiatkom septembra 1900, každý skromne vzdelaný meteorológ mal vedieť, že prechádza na západ,“ hovorí pre History.com Kerry Emanuel, profesor vedy o atmosfére na Massachusetts Institute of Technology. Weather Bureau vo Washingtone však predpovedali, že búrka prejde cez Floridu až na sever do Nového Anglicka, čo sa ukázalo, ako veľmi nesprávne. „Myslím, že boli ďaleko od cieľa,“ hovorí Emanuel.
Cyklón začal ako tropická búrka
Búrka do severovýchodného Karibiku vstúpila 30. augusta. 2. septembra dorazila na pevninu Dominikánskej republiky ako slabá tropická búrka. Na ďalší deň cyklón zasiahol Kubu a pomaly sa unášal pozdĺž jej južného pobrežia. Po dosiahnutí Mexického zálivu šiesteho septembra búrka zosilnela na hurikán. Ten dosiahol silu až štvrtej kategórie a s maximálnou rýchlosťou 235 kilometrov za hodinu udrel ôsmeho septembra na ostrov v blízkosti Houstonu.
O život prišlo približne 8000 obyvateľov
Podľa webu History vlny dosahujúce až štyri metre zaplavili celé mesto a poškodili približne 7000 budov. Z toho vyše polovicu hurikán zničil úplne. V Galvestone zahynulo odhadom medzi šesť až dvanásť tisíc ľudí. O strechu nad hlavou prišlo desať tisíc občanov, z celkového počtu necelých 38 tisíc.
Nevedeli čo s mŕtvolami
Tisíce mŕtvol v teplom a vlhkom prostredí sa začali veľmi rýchlo rozkladať. Prvé, nie veľmi úspešné riešenie spočívalo v pochovaní tiel do mora. 50 Afroameričanov bolo prinútených naložiť 700 tiel na lode a nahádzať ich do mora. To ich však za krátku dobu vyplavilo späť na breh. Následne sa uchýlili k spaľovaniu pozostalých. Obrovské pyramídy z trosiek mesta pretkaných ich obyvateľmi horeli niekoľko dní a dym z nich zdobil oblohu ešte týždeň po katastrofe.
Meteorológovia z Kuby o tom vedeli
„Na Kube vedeli, že hurikán prešiel na sever Kuby a smeruje do Mexického zálivu,“ hovorí Kerry Emanuel. Inštitút Weather Bureau, predchodca Národnej meteorologickej služby, fungoval v tedy iba desať rokov a veda o hurikánoch v USA nebola príliš pokročilá. Jej vtedajší riaditeľ Willis Moore „žiarlil na Kubáncov, že zastavil tok údajov z Kuby do USA,“ prezradil Emanuel. Moore sa bránil tým, že sami nemohli vydať varovanie pred hurikánom, museli najprv čakať na súhlas z Washingtonu. Čo v roku 1900 nebola veľmi rýchla ani jednoduchá úloha.
Politika spravila svoje
Kombinácia blokovania informácií z Kuby spolu so zlým komunikačným systémom sa ukázala ako smrteľná. „Hurikán Galveston prinútil ľudí uvedomiť si, že sa nemôže spájať politika s meteorologickým úradom,“ hovorí Emanuel. „Ak to urobíte, ľudia zomrú,“ dodal profesor.
Mesto sa po tragédii nikdy úplne nespamätalo. Zo strachu pred ďalšími zničujúcimi hurikánmi sa väčšina podnikov bála investovať, čím stratil svoju zašlú slávu. Po nešťastí bola nakoniec postavená veľká morská stena, ktorá chránila Galveston pred záplavami. Mesto opäť zasiahli veľké hurikány v rokoch 1961 a 1983, ale spôsobili menšie škody ako ten, ktorý udrel v roku 1900.
