Módny priemysel patrí k odvetviam, ktoré zanechávajú jednu z najvýraznejších environmentálnych stôp na svete. Predstavuje až 10 % celosvetovej produkcie oxidu uhličitého, k čomu prispieva najmä trend fast fashion, ktorý u ľudí podporuje časté nakupovanie lacných a netrvanlivých kúskov, píše The Conversation.
Menej sa už hovorí o tom, že približne 30 % všetkých online objednávok sa nakoniec vráti späť, pričom veľká časť ide rovno na skládku. „Odhaduje sa, že v roku 2020 bolo len v Spojených štátoch týmto spôsobom zlikvidovaných 2,6 milióna ton vrátených výrobkov,” hovorí Patsy Perry, ktorá prednáša módny marketing na Manchester Metropolitan University.
Problém sa stal tak notoricky známym, že viacero veľkých online predajcov sa rozhodlo začať účtovať poplatky za vrátenie tovaru, aby ľudí odradili. Aké sú však dôvody vysokej návratnosti a prečo sa mnohé vrátené položky nepredávajú znova?
Kupuj teraz, plať neskôr, nič planétu celý čas
„Pandémia zásadne zmenila spôsob, akým nakupujeme. Rastúci podiel online maloobchodu na trhu má však pôvod v dlhodobých marketingových praktikách fast fashion. Príplatok za novinku, nízke ceny a bezplatné doručenie a vrátenie, to všetko povzbudzuje zákazníkov, aby si kúpili viacero možností s vedomím, že môžu položky voľne vrátiť,” vysvetľuje.
Online spotrebu zrýchlil aj nový trend v štýle „kupuj teraz a plať neskôr“, vďaka ktorému sa obchodníci tešia až 68 % nárastu priemernej hodnoty objednávky. Okrem toho klesla miera opustenia košíka o takmer 40 %. K tomu treba prirátať ešte akcie, ako je napríklad Black Friday, pri ktorom móda predstavuje až jednu tretinu všetkých výdavkov.
Aj keď tú takéto ponuky s nízkymi cenami a zľavami lákavé, položky fast fashon môžu často vykazovať problémy s kvalitou, čo z nich robí synonymum vrátania tovaru. „Impulzívne míňanie poháňané zľavami tiež často vedie k ľútosti, čím sa opäť zvyšuje výskyt návratnosti,” hovorí Perry.
Neoplatí sa im to a riskujú
A tu prichádza problém. Pre obchodníkov je spracovanie vrátenia tovaru spojené s neistotou a zložitosťou. Nie je jasné, v akom stave sa niektoré položky vrátia, pričom často sa dá urobiť len veľmi málo preto, aby sa dali opäť predať. To platí v hlavne prípade trendu influencerov, ktorí si oblečenie raz oblečú (aj s vysačkami), aby ho potom mohli vrátiť.
Obchodníci tak počítajú nielen finančné straty, ale zároveň riskujú aj zlú povesť, ak opotrebované alebo poškodené položky vrátia späť do ponuky. Okrem toho sa boja zlých recenzií a ťažko odhaľujú účty podvodných vracateľov. Namiesto riskovania tak posúvajú tieto módne kúsky likvidátorom, ktorí ich premieňajú na rýchle peniaze. Aj preto sa na eBay kopia desiatky paliet vrátených vecí zákazníkov Amazonu, ktoré sú k dispozícii pre toho, kto ponúkne najvyššiu ponuku.
„Značné náklady na prepracovanie spojené s vrátením produktov znamenajú, že pri fast fashion často prevyšujú potenciálny príjem z ďalšieho predaja. Môže za to aj odmeňovanie pomerne drahých domácich pracovníkov v rámci prepracovania vratiek náročných na pracovnú silu,” hovorí Perry.
Zbaviť sa týchto kúskov často predstavuje nákladovo najefektívnejšie rozhodnutie. Napríklad vyšetrovanie v sklade Amazonu v Dunfermline odhalilo, že online predajca sa každý týždeň zbavil desaťtisícov kusov vráteného spotrebného tovaru. Amazon sa bránil, že žiadna z položiek nešla na skládku, ale darovaná, recyklovaná alebo spálená na energetické využitie.
Oxidu ako tri milióny áut
Módny priemysel vyprodukuje ročne viac ako 92 miliónov ton textilného odpadu. Len v Spojených štátoch spôsobí vrátenie oblečenia viac emisií oxidu uhličitého ročne ako tri milióny áut. Oxid uhličitý sa spočiatku uvoľňuje prostredníctvom zberu odpadu, potom sa zvyšuje, keď sa tieto produkty spaľujú alebo ukladajú na skládku.
„V dôsledku rýchleho rozšírenia syntetických vlákien môže trvať až 100 rokov, kým sa úplne rozloží, pričom sa uvoľní oxid uhličitý a metán, ako aj vylúhovanie škodlivých látok do okolitej pôdy,” varuje odborníčka.
Vzhľadom na zložitosť opätovného spracovania predajcovia módy čoraz viac prenášajú zodpovednosť na špecializované firmy, ako je ReBound Returns, ktoré spolupracujú s maloobchodníkmi, aby bol proces vrátenia udržateľnejší. Vďaka tomu sa môže oblečenie skutočne použiť na charitatívne účely.
ReBound povzbudzuje maloobchodníkov, aby darovali vrátený spotrebný tovar na charitu prostredníctvom svojho zariadenia ReBound Regift. To doteraz umožnilo charitatívne dary v hodnote 190 miliónov libier. ASOS uvádza, že 97 % ich vrátených produktov sa teraz predáva ďalej a žiadne položky sa neposielajú na skládku.
Okrem toho je v hre vyššie spomínaný poplatok za vrátenie tovarov. Od neho si obchodníci sľubujú podobné výsledky, ako v prípade spoplatnenia plastových tašiek v Anglicku. Vtedy ich používanie kleslo o 97 %.
„Napriek výzvam na väčšiu udržateľnosť v rámci módneho priemyslu, fast fashion naďalej prekvitá. Ak by marketingové praktiky podporujúce emisie odpadu a palív pretrvávali, módny priemysel si zachová nechcenú povesť významného prispievateľa ku klimatickým zmenám. Maloobchodníci musia prehodnotiť neželané účinky zhovievavosti, ktorú poskytujú ich politiky vrátenia tovaru, a musia vyvážiť potrebu udržať si zákazníka a uvedomenie si životného prostredia,” dodáva na záver odborníčka.