To, čo sa zo začiatku môže zdať ako dobrý nápad a riešenie globálneho problému s fast fashion, môže viesť paradoxne k ďalšej ekologickej katastrofe. Ak si myslíš, že všetko darované oblečenie si nájde cestu k ľuďom, ktorí ho potrebujú, mýliš sa. Podľa výskumu environmentálnej charitatívnej organizácie WRAP približne 70 percent oblečenia darovaného alebo vyhodeného Britmi končí v zahraničí, kde väčšina z nich nikdy nenájde nového majiteľa, uvádza portál ABC.
Austrálčania každoročne darujú charitatívnym organizáciám 310 000 ton oblečenia. Mnohé z týchto odevov sa predávajú s cieľom získať financie na programy sociálnej starostlivosti. Ale jedna tretina tohto oblečenia sa nedá predať v miestnych obchodoch. Namiesto toho sa posiela do zahraničia. Keď sa tieto odevy dostanú na tieto trhy, mnohé skončia na skládke.
Približne 15 miliónov ton použitých odevov sa každý týždeň privezie do Akkry, hlavného mesta Ghany. Nechcené oblečenie zo Spojeného kráľovstva, Európy, Severnej Ameriky a Austrálie zaplaví miestny rozľahlý mestský trh s odevmi. Odhaduje sa, že približne 40 percent tohto oblečenia je však v takom zlom stave, že sa okamžite vyhodí a stane sa ďalším prírastkom na hromadách pomaly hnijúcich skládok.
Hlavné mesto Ghany má kapacitu na spracovanie dvetisíc metrických ton odpadu denne. Ale čiastočne kvôli problémom s rozvinutým textilným priemyslom mesto produkuje takmer dvojnásobný objem každých 24 hodín. Web ABC uvádza, že veľká časť odpadu je spálená, niekedy na malých hraniciach na rohoch ulíc, niekedy v obrovských požiaroch z bavlny a plastu, ktoré zatemňujú oblohu na celé dni.
Jeden takýto oheň horel jedenásť mesiacov, hoci nebol zapálený úmyselne. Skládka Kpone bol projekt financovaný Svetovou bankou za 9,5 milióna dolárov, ktorý bol starostlivo navrhnutý tak, aby vyriešil krízu narastajúceho odpadu v Akkre. Otvorili ho v roku 2013 s kapacitou prevádzky 15 rokov. Naplnila sa do piatich a potom vzbĺkla.
Mesto je teraz posiate neformálnymi skládkami odpadu vrátane týčiacej sa špičky lagúny Korle. Vypína sa na okraji mestskej štvrte Old Fadama, kde žije, pracuje a vychováva svoje deti asi 100 000 ľudí. Takýmto skládkam so syntetickými textíliámi môže trvať stovky rokov, kým sa rozložia.
Ale len časť zo 160 ton denného textilného odpadu končí na skládkach. Počas monzúnového obdobia tropické búrky vyplavujú nevýslovné množstvo oblečenia do stredovekej siete otvorených kanalizácie mesta. Tkaniny upchávajú mestský kanalizačný systém a podporujú záplavy. Môžu byť dva až deväť metrov dlhé a niekedy až meter široké.
Darovať a snažiť sa recyklovať vyradené oblečenie je záslužný čin, ale každý by si ho mal premyslieť a robiť ho správne. Na Slovensku máme niekoľko spoločností, ktoré radi príjmu vaše oblečenie a postarajú sa za teba, aby sa dostalo k ľuďom v núdzi. Keď chceš konkrétne vedieť, komu svojím darom pomáhaš, môžeš nájsť konkrétne organizácie alebo domovy, ktoré pomáhajú sociálne slabším. Platia pri tom však isté pravidlá. To najzákladnejšie a najjednoduchšie je, že by si mal darovať len také oblečenie, ktoré by si si obliekol aj ty sám. Nemalo by byť špinavé, roztrhané alebo inak poškodené. A do kontajnerov by sa malo vkladať zabalené v uzavretých taškách alebo iných pevných obaloch.