V jazere Titicaca, ktoré leží vysoko v Andách medzi Peru a Bolíviou, ubúdajú ryby aj voda. Situácia je taká vážna, že peruánsko-bolívijská vládna organizácia (ALT) spravujúca najvyššie položené splavné jazero sveta zvažuje na dva roky úplne zakázať tamojší rybolov, ktorý spolu s klimatickými zmenami ohrozuje ekosystém jazera. Informuje o tom český portál novinky.cz.
„Napríklad tento týždeň tu nespadla ani kvapka vody, hoci sme v období dažďov,“ posťažovala sa minulý týždeň podľa denníka El País Orieta Floresová z jedného z projektov ALT, ktorý sa snaží okrem iného umelým oplodňovaním rýb zachrániť tamojšie ohrozené druhy. Od roku 1993 v rámci tohto programu v laboratóriu takto oplodnili 250 tisíc rýb.
Rybolov ako zdroj obživy
Zachrániť sa snaží napríklad ohrozeného orestiasa žltého, pomenovaného podľa Orestesa, postavy z gréckej mytológie. V posledných šiestich desaťročiach podľa Floresovej vyhynulo najmenej dvadsať druhov orestiasov, ďalších šesť druhov je v ohrození.
Uros Island, Lago Titicaca, Puno, Perú - otherwise known as the floating island. Houses and canoes are just made of Totora Reed.#photooftheday #souvenir #travelphotography #Travel #monday pic.twitter.com/dEs35ImMSR
— Brunella (@photoartistba) November 22, 2021
Rybolov na jazere Titicaca, ktoré leží v nadmorskej výške asi 3800 metrov, je pritom zdrojom obživy mnohých tamojších obyvateľov už niekoľko tisícročí. V jazere, ktorého rozloha je asi 8370 kilometrov štvorcových, lovili Urovia - indiánsky kmeň, ktorý žije na rákosových ostrovčekoch plávajúcich po jazere či Ajmarovia.
Rybárčili tam najmä ženy, ktoré sa okrem toho venujú aj tradičným remeslám, napríklad tkaniu farebných textílií. Okrem rybolovu sú obyvatelia pri jazere Titicaca živí aj z príjmov od turistov. Podľa agentúry EFE si každopádne ochranu jazera prajú aj domorodé ženy z Bolívie a Peru, pretože táto vodná plocha, ktorú obe krajiny zdieľajú, je pre nich posvätná.
