💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Zákaz sociálnych sietí pre mladších ako 16 rokov môže byť ľahko obídený.
- Smartfóny sú navrhnuté tak, aby nás udržali prilepených na obrazovke.
- Problémom nie je len Instagram alebo TikTok, ale celý digitálny ekosystém telefónov.
- Ak chceme niečo zmeniť, musíme riešiť závislosť od smartfónov u všetkých, nielen u tínedžerov.
Taylor Little si dodnes pamätá moment, keď si uvedomila, že jej smartfón ju ovláda viac, než by mal. Závislosť sa začala veľmi skoro - mala len 12 rokov, píše portál The Conversation. „Bola som doslova uväznená závislosťou už v dvanástich a kvôli tomu som prišla o veľkú časť svojich tínedžerských rokov,“ povedala.
Jej závislosť sa týkala najmä sociálnych sietí. Postupne sa pridala dlhodobá depresia a pokusy o samovraždu. Podobný príbeh má aj Molly Russell. Keď mala 14 rokov, vzala si život. Jej rodičia tvrdia, že aplikácie v telefóne ju vystavovali extrémne grafickému a znepokojujúcemu obsahu, ktorý postupne ovplyvnil jej myslenie.
Tieto prípady nie sú ojedinelé. Dáta od tisícov ľudí naznačujú, že sociálne siete môžu zvyšovať pocity osamelosti, depresie, úzkosti aj samovražedné myšlienky. Nedávno dokonca porota v Kalifornii rozhodla, že spoločnosti Meta a YouTube nesú zodpovednosť za to, že prispeli k závislosti jedného tínedžera od sociálnych sietí.
Otázka teda už nestojí tak, či sociálne siete škodia. Skôr ide o to, čo s tým.
Politické riešenie: zákaz
Niektoré krajiny navrhujú jednoduché riešenie. V Austrálii, a teraz aj vo Veľkej Británii, sa diskutuje o zákaze sociálnych sietí pre ľudí mladších ako 16 rokov. Na prvý pohľad to znie logicky. Ak niečo škodí mladým, zakážme im to.
Lenže realita je komplikovanejšia, vysvetľuje Jeremy Howick, profesor a riaditeľ Stoneygate Centre for Excellence in Empathic Healthcare na University of Leicester. Tínedžeri vždy vedeli obchádzať pravidlá. Dlhé roky napríklad fungoval jednoduchý trik - ak chceš alkohol skôr, než máš 18 rokov, pošleš staršieho súrodenca do obchodu.
Pri internete je to ešte jednoduchšie. Mladí ľudia sú často technologicky zručnejší než dospelí, ktorí im chcú nastavovať pravidlá. Napríklad používajú takzvané VPN (virtuálnu privátnu sieť). Ide o nástroj, ktorý dokáže skryť tvoju skutočnú polohu na internete a umožní ti obísť rôzne regionálne alebo vekové blokácie.
Výsledok? Zákazy existujú, ale dodržiavanie pravidiel je slabé a ich kontrola je veľmi náročná. Paradoxne tak môže platiť, že tí tínedžeri, ktorí sú najviac ohrození závislosťou, budú zároveň najlepší v obchádzaní zákazov. Výskumy z iných oblastí navyše ukazujú zaujímavý efekt - keď sa niektoré aktivity presunú do „podzemia“, často sa stanú ešte rizikovejšími.
Smartfóny nie sú neutrálne nástroje
Aj keby zákaz fungoval dokonale, riešil by len časť problému. Smartfóny totiž nie sú obyčajné nástroje. Sú navrhnuté tak, aby si na nich trávil čo najviac času. Používajú napríklad neustále notifikácie, nekonečné rolovanie obsahu a systémy odmien za pravidelné používanie.
Takzvané „streaks“ napríklad sledujú, koľko dní po sebe aplikáciu používaš, a odmeňujú ťa za to, že túto sériu neprerušíš. Výskum ukazuje, že samotné používanie smartfónov, nielen sociálnych sietí, súvisí s narušeným spánkom, problémami so sústredením, horším mentálnym zdravím aj fyzickými problémami, napríklad chronickou bolesťou chrbta.
Sociálne siete sú teda len jednou časťou širšieho digitálneho prostredia smartfónov. Ak zakážeš jednu aplikáciu, problém sa jednoducho presunie inde. Tínedžeri nezačnú odkladať telefóny. Skôr prejdú na mobilné hry, skupinové chaty alebo nekonečné prehliadanie webu. Všetky tieto aktivity používajú rovnaké mechanizmy, ktoré udržiavajú ľudí prilepených k obrazovke.
Problém sa netýka len mladých
Zaujímavé je, že podobné problémy majú aj dospelí. Časté používanie smartfónov sa spája s horším spánkom, slabšou koncentráciou a vyššou mierou stresu. V niektorých prípadoch sú dôsledky dokonca vážnejšie. Rozptyľovanie telefónom za volantom spôsobuje každý rok tisíce smrteľných nehôd.
Pre tínedžerov je to dôležité ešte z jedného dôvodu. Správanie sa totiž učíme pozorovaním ostatných. Ak deti vidia rodičov alebo učiteľov, ktorí každých pár minút kontrolujú telefón, berú to ako normálne správanie. Politika zameraná iba na mladých ľudí preto nemení kultúru, v ktorej vyrastajú.
Keď je odpojenie takmer nemožné
Situáciu komplikuje ešte jedna vec - smartfóny sa stali nevyhnutnou súčasťou moderného života. Deti na základných školách ich používajú na domácu úlohu. Bankovníctvo bez smartfónu je čoraz zložitejšie. A mnohé pracoviská očakávajú, že zamestnanci budú dostupní v rôznych skupinových chatoch prakticky neustále.
Ak sa odpojenie rovná vypadnutiu z moderného sveta, zákaz jednej kategórie aplikácií začína vyzerať skôr ako symbolické gesto než skutočné riešenie.
Howick pripomína, že problém je oveľa širší. „Ak chceme skutočne znížiť škody, musíme sa pozrieť na centrálnu úlohu smartfónov v každodennom živote, nielen u tínedžerov, ale u nás všetkých,“ píše.
Možné riešenia preto vyzerajú inak - odkladanie prvého smartfónu na neskorší vek, jednoduchšie telefóny bez návykových funkcií, alebo prepracovanie aplikácií tak, aby neboli navrhnuté na maximálne udržanie pozornosti.
Zákaz sociálnych sietí pre tínedžerov síce môže pôsobiť ako rázne rozhodnutie, ale kým sa nezmení širšia závislosť od smartfónov, veľkú zmenu pravdepodobne neprinesie.
