Práve tu vznikajú naše skreslené predstavy o dospelosti: že všetko musíme zvládať úplne prirodzene, elegantne a bez jediného zaváhania, píše portál Vice.
Psychologička Alice Boyes upozorňuje pre Psychology Today, že mnohí z nás si dospelosť idealizujú, a potom majú pocit, že zaostávajú... a že ostatní to zvládajú lepšie, obratnejšie, šikovnejšie. V skutočnosti však väčšina ľudí len improvizuje, zbiera skúsenosti za pochodu a učí sa systémom pokus – omyl. Byť dospelým totiž neznamená mať na všetko okamžite odpoveď a pôsobiť za každých okolností absolútne kompetentne.
Veľká časť dospelosti je vlastne iba o schopnosti tváriť sa pri každodennom chaose relatívne pokojne a asertívne.
Nikto to nemá dokonale pod kontrolou
Jedna z najväčších ilúzií (ktorú dnes značne podporujú aj sociálne siete) je predstava, že dospelý život vyzerá hladko. Ako keby existovali ľudia, ktorí s ľahkosťou vybavia hypotéku, poistku, reklamáciu aj zubára, bez jedinej pochybnosti, stresu či trápnej otázky... Dospelosť je však plná situácií, v ktorých tápeš, vypytuješ sa a (občas) sa cítiš trochu neschopne. To vôbec neznamená, že zlyhávaš, ale že sa stále učíš.
Ďalšia vec, ktorú si mnohí mylne myslíme, je, že dospelosť je jedna univerzálna schopnosť, ktorú buď „máš“, alebo nemáš. Lenže niekto exceluje v práci, no mesiace sa nevie objednať na preventívku. Iný má dokonale usporiadané financie, ale nevie zvládať konflikty. A niekto ďalší je skvelý v praktických veciach, no úplne sa stráca v medziľudských vzťahoch. Dospelosť je mix malých zručností, ktoré má každý z nás rozložené úplne inak. Snaha o dokonalosť vedie len k vyhoreniu.
Sebavedomie ešte nič neznamená
Veľa ľudí si tiež myslí, že tí „skutočne dospelí“ sa pri všetkých týchto povinnostiach cítia sebavedomo a komfortne. To, že sa niekto tvári pokojne, neznamená, že si užíva vybavovačky alebo porovnávanie cien leteniek. Často je rozdiel len v tom, že niektorí ľudia sa naučili fungovať s chladnou hlavou aj napriek nepohodliu. Niekto to predsa spraviť musí...
Zaujímavé je aj to, že k predstave „úspešného dospelého“ si často automaticky priradíme extroverta: človeka, ktorý sa nebojí nahlas pýtať, komunikovať a samostatne vybavovať. V reálnom živote ale veľmi často pomáhajú úplne iné vlastnosti: napríklad opatrnosť, precíznosť, všímavosť, aj zvedavosť. Práve tieto črty môžu človeka ochrániť pred zlými rozhodnutiami, nevýhodnými dohodami aj zbytočnými problémami.
Veľa toho, čo dnes vieš, si si proste musel zistiť sám (bez toho, aby ti to niekto systematicky vysvetlil). Prišiel si na to časom, často cez vlastné chyby, stres alebo ponaučenia (niekedy celkom drahé). Práve preto má zmysel zdieľať medzi sebou praktické skúsenosti, obyčajné tipy, ktoré v bežnom živote vedia ušetriť peniaze, nervy aj veľké sklamanie.
Možno je načase prestať sa na dospelosť pozerať ako na stav „osvietenia“. Je to skôr celoživotný proces, v ktorom sa učíš robiť aj nepríjemné, nudné a mierne stresujúce veci (len o čosi pokojnejšie).
