V estetickej medicíne ide o reálny zákrok, ktorý sa v USA začína objavovať v ponuke niektorých kliník. Tukové tkanivo získané z tiel darcov sa medicínsky spracuje, sterilizuje a následne používa ako výplňový materiál pod názvom Alloclae, informuje portál The Guardian. To znamená, že človek si môže nechať zvýrazniť určité partie (zadok, prsia, boky,...) bez toho, aby mu lekári najprv museli odobrať vlastný tuk.
Práve v tom spočíva hlavný rozdiel oproti bežnému prenosu tuku: doteraz totiž podobné zákroky fungovali tak, že sa tuk odobral z jednej časti tela a presunul tam, kde ho bolo treba pridať. Lenže nie každý má dostatok zásob, a čoraz viac pacientov prichádza aj po výraznom schudnutí (telo je síce štíhlejšie, no niektoré krivky akoby zmizli).
Za rastúcim záujmom stojí aj éra liekov na chudnutie, ako sú Ozempic či ďalšie GLP-1 preparáty. Mnohým ľuďom pomohli schudnúť, no zároveň priniesli nový estetický problém: ovisnutejšiu pokožku a stratu objemu v určitých partiách (telo po schudnutí nevyzerá tak, ako si predstavovali). Práve nové procedúry sľubujú rýchle doplnenie objemu bez klasickej operácie.
Telo schudne, no krivky sa stratia
Záujem rastie medzi ženami aj mužmi. Kliniky hovoria o pacientoch, ktorí pravidelne cvičia, sú veľmi štíhli a vypracovaní, no práve preto nemajú dostatok vlastného tuku na modeláciu tela. V čase, keď sociálne siete tlačia na dokonalý vzhľad a telo sa dostáva pod stále väčší tlak, to vlastne až tak neprekvapuje...
Celý trend vyvoláva množstvo otázok. Jedna vec je technológia a výsledok, tá druhá (a zásadná) je, odkiaľ materiál pochádza, a s ňou spojené etické dilemy. Uvedomujú si darcovia pri podpise súhlasu s darovaním tkanív, že ich tuk môže byť raz použitý na kozmetický zákrok, a sú s tým naozaj stotožnení?
Lekári, ktorí túto metódu obhajujú, tvrdia, že materiál prechádza dôkladným čistením a spracovaním tak, aby v ňom nezostali stopy, ktoré by telo mohlo odmietnuť. Podľa nich ide o minimálne invazívny postup, bez celkovej anestézie a s pomerne krátkou rekonvalescenciou, uvádza The Guardian. Riziká sa vraj podobajú tým, ktoré poznáme aj pri iných injekčných alebo tukových zákrokoch (môžu sa objaviť modriny, začervenanie, citlivosť či vzácnejšie drobné komplikácie v mieste aplikácie).
Trend, ktorý vyvoláva otázniky
Niektorí odborníci upozorňujú, že ide o pomerne nový produkt a dlhodobých dát zatiaľ nie je dostatok. Objavujú sa aj obavy, či by napríklad aplikácia do oblasti pŕs nemohla v budúcnosti komplikovať preventívne vyšetrenia. Technológia síce môže pôsobiť ako veľký posun, no čas ukáže, ako bezpečne a rozumne sa bude dať využívať.
Zaujímavé je, že táto metóda nemusí zostať len v rovine „skrášľovania“. Odborníci hovoria aj o možnostiach využitia pri rekonštrukčných zákrokoch: napríklad po úrazoch, operáciách alebo pri stratách tkaniva po vážnych zdravotných problémoch – v takých prípadoch už nejde len o lepší vzhľad.
Veľkou témou zostáva aj cena, pretože takéto procedúry sú zatiaľ mimoriadne drahé a pre väčšinu ľudí ťažko dostupné. Pri niektorých zákrokoch môže cena vystreliť do desiatok tisíc dolárov. Aj preto je dnes tento trend skôr výsadou úzkej skupiny pacientov, ktorí sú ochotní investovať veľké peniaze do vzhľadu aj komfortu.
Kam až sa dnešná posadnutosť telom dokáže posunúť? Na jednej strane tu máme ľudí, ktorí chcú vyzerať lepšie a cítiť sa sebavedomejšie, na druhej strane je tu otázka, kde sa končí medicínsky pokrok a kde sa začína svet, v ktorom sa z ľudského tela stáva ďalší „beauty materiál“.
