? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Nový nosový sprej má chrániť pred vírusmi, baktériami aj alergénmi.
- Namiesto napodobňovania vírusu aktivuje vrodenú imunitu.
- U myší fungoval minimálne tri mesiace.
- Nasledujú testy na ľuďoch, no nie všetci odborníci sú o výsledkoch presvedčení.
Predstav si jeseň. Namiesto každoročného kolotoča očkovaní, chrípkových sezón a obáv z ďalšej mutácie vírusu si jednoducho vstrekneš nosový sprej. A na niekoľko mesiacov máš pokoj od covidu, chrípky, respiračného syncyciálneho vírusu, bežného prechladnutia, bakteriálneho zápalu pľúc aj jarných alergií, píše portál Futurism.
Presne takúto víziu načrtli vedci zo Stanford Medicine v štúdii publikovanej v magazíne Science. Tvrdia, že vyvinuli „univerzálnu vakcinačnú formulu“, ktorá u myší fungovala proti širokému spektru respiračných hrozieb.
„Predstavte si, že si na jeseň dáte nosový sprej, ktorý vás ochráni pred všetkými respiračnými vírusmi vrátane COVID-19, chrípky, respiračného syncyciálneho vírusu a bežného prechladnutia, ako aj pred bakteriálnou pneumóniou a skorými jarnými alergénmi,“ uviedol hlavný autor štúdie Bali Pulendran, profesor mikrobiológie a imunológie. „To by transformovalo medicínsku prax.“
Prečo by to bolo prelomové
Klasické vakcíny fungujú tak, že napodobňujú konkrétny patogén. Telo sa naučí reagovať na oslabenú alebo neškodnú verziu vírusu či baktérie a vytvorí si špecifickú obranu. Problém? Vírusy mutujú. Objavujú sa nové varianty. Preto každý rok prichádza aktualizovaná vakcína proti chrípke.
Stanfordský tím sa rozhodol ísť inou cestou. Namiesto toho, aby napodobňovali samotný vírus, napodobňujú signály, ktorými medzi sebou komunikujú imunitné bunky počas infekcie. Zamerali sa na takzvaný vrodený imunitný systém.
Ak si imunitu predstavíš ako nemocnicu, vrodený systém sú záchranári, ktorí dorazia na miesto ako prví. Reagujú okamžite, ale ich ochrana je krátkodobá. Až potom nastupuje adaptívny imunitný systém - špecialisti, ktorí poskytujú presne zacielenú a dlhodobú obranu.
Práve vrodená imunita bola roky v tieni, pretože sa predpokladalo, že jej efekt je len dočasný. Pulendran však upozorňuje: „Pozoruhodné na vrodenom systéme je, že dokáže chrániť proti širokému spektru rôznych mikróbov.“
Čo sa stalo u myší
V roku 2023 jeho tím zistil, že vakcína proti tuberkulóze u myší vyvolala reakciu, pri ktorej adaptívne T-bunky v pľúcach vysielali signály, aby udržiavali vrodený systém aktívny. Výsledok? Myši boli niekoľko mesiacov chránené proti viacerým kmeňom koronavírusu.
Na tieto zistenia nadviazali v novej štúdii. Vytvorili vakcínu obsahujúcu proteín z vajec, ktorý stimuluje T-bunky a pomáha udržiavať vrodenú odpoveď v pohotovosti. Vakcínu podali myšiam vo forme nosového spreja a následne ich vystavili rôznym kmeňom koronavírusu. Nevakcinované myši ochoreli, chudli a niektoré uhynuli.
Vakcinované myši nemali takmer žiadne príznaky a boli chránené minimálne tri mesiace. Keď experiment zopakovali s baktériou Staphylococcus aureus, výsledok bol podobný. Ochrana sa ukázala aj proti alergénom. „Myslím si, že máme univerzálnu vakcínu proti rôznorodým respiračným hrozbám,“ povedal Pulendran.
Realita vs. optimizmus
Znie to ako medicínska revolúcia. Ďalším krokom sú klinické testy na ľuďoch. Pulendran odhaduje, že finálna verzia by mohla byť dostupná o päť až sedem rokov.
Nie všetci odborníci však zdieľajú rovnaké nadšenie. Florian Krammer, vakcinológ z Icahn School of Medicine at Mount Sinai, upozornil pre magazín Science, že imunitná odpoveď tela môže byť už na svojom limite a nemusí sa dať výrazne posilniť. Napriek tomu dodal, že vakcína „by sa mala testovať na ľuďoch“.
Ak sa výsledky potvrdia, môže to znamenať zásadný posun v tom, ako sa bránime proti respiračným chorobám. Menej injekcií, menej aktualizovaných vakcín, viac univerzálnej ochrany. Zatiaľ sme však stále vo fáze myší. A medzi laboratóriom a lekárňou býva dlhá cesta.
