? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Červia diera je teoretický tunel spájajúci dva vzdialené body v priestore a čase.
- Objavuje sa v rovniciach Einsteinovej teórie relativity.
- Problémom je stabilita - bez „negatívnej energie“ by sa zrútila.
- Čiernym dieram tiež kedysi nik neveril, dnes vieme, že existujú.
Predstav si dve mestá oddelené masívnou horou. Ak sa chcú ich obyvatelia navštevovať, musia cestovať okolo nej. Ale čo ak by niekto vyvŕtal tunel priamo cez horu? Zrazu by cesta trvala zlomok času. Presne takto funguje myšlienka červej diery, píše portál The Conversation.
Tunel cez samotný vesmír
Červia diera je teoretický „tunel“ medzi dvoma vzdialenými bodmi vo vesmíre, ktorý dramaticky skracuje cestu. Namiesto miliónov rokov putovania medzi galaxiami by si, aspoň v teórii, mohol prejsť z jedného konca na druhý za hodiny či minúty.
Dejan Stojkovic, profesor fyziky na University at Buffalo a autor textu, to opisuje jasne: „Červia diera je ako tunel medzi dvoma vzdialenými bodmi v našom vesmíre, ktorý skracuje čas cestovania z jedného miesta na druhé.“
Keďže ide o skratku cez samotný časopriestor, dôsledky sú ešte šialenejšie. „Môžete vyjsť z jedného konca červej diery v čase, ktorý je skorší než ten, keď ste do nej vstúpili,“ vysvetľuje Stojkovic. Inými slovami, teoreticky by mohla fungovať aj ako stroj času. Znie to ako zápletka filmu? Možno. Ale fyzika sa na tom baví úplne vážne.
Fyzika verzus sci-fi
Červie diery milujú autori sci-fi. Lenže fascinovaní nimi nie sú len spisovatelia. Objavujú sa totiž v riešeniach kľúčových fyzikálnych rovníc, konkrétne v rovniciach, ktoré stoja za Einsteinovou teóriou relativity.
Táto teória opisuje tvar vesmíru aj to, ako sa v ňom pohybujú hviezdy, planéty a galaxie. A keďže bola nespočetnekrát experimentálne potvrdená, niektorí vedci predpokladajú, že ak rovnice umožňujú existenciu červích dier, niekde vo vesmíre by naozaj mohli byť.
Lenže nie všetci sú presvedčení. Problém je gravitácia. Každý objekt vo vesmíre, vrátane Zeme, podlieha jej neustálemu ťahu. To isté by platilo aj pre červiu dieru. Skeptici tvrdia, že jej „stred“ by sa pod vlastnou gravitáciou rýchlo zrútil.
Aby sa tomu zabránilo, musela by existovať sila, ktorá by pôsobila opačne. Najčastejšie sa hovorí o takzvanej negatívnej energii - niečom, čo by gravitáciu vyvážilo a stabilizovalo tunel. Háčik? Podľa súčasných poznatkov vieme vytvoriť len zanedbateľné množstvo negatívnej energie. Príliš málo na to, aby udržala otvorenú červiu dieru.
Stojkovic pripúšťa aj inú možnosť: „Je možné, že Veľký tresk vytvoril drobné červie diery s malým množstvom negatívnej energie už na začiatku vesmíru, a tie sa postupne roztiahli spolu s jeho expanziou.“ Znie to ako fyzikálna poézia, ale stále sme v rovine teórie.
Rovnako ako čierne diery?
Zaujímavé je, že červie diery dnes stoja tam, kde stáli čierne diery pred vyše 100 rokmi. Einstein zverejnil svoje rovnice v 1915. Už o rok neskôr nemecký vedec Karl Schwarzschild matematicky opísal čierne diery. Lenže vtedajšia vedecká elita to odmietla ako príliš bizarné.
Trvalo približne 50 rokov, kým ich začali brať vážne. Samotný pojem „čierna diera“ vznikol až v 1967. Dnes vieme, že sú bežnou súčasťou vesmíru. To isté sa môže stať aj s červími dierami.
Ak by vedci objavili presvedčivé dôkazy, napríklad zvláštne pohyby hviezd na obežných dráhach, mohlo by to úplne zmeniť náš pohľad na vesmír. Možno o pár desaťročí budú červie diery niečím tak samozrejmým, ako sú dnes čierne diery. A možno nie. Veda si na odpovede rada počká.
