💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Ľudia môžu mať až 33 zmyslov, nielen päť.
- Väčšina zážitkov je multisenzorická - zmysly sa miešajú.
- Chuť jedla ovplyvňuje pach, zvuk aj dotyk.
- Mozog nás často klame, no robí to systematicky.
Celé dni sedíme pred obrazovkami a používame najmä zrak a sluch. Ostatné zmysly si všímame až vtedy, keď sa niečo pokazí. A pritom pracujú neustále. Keď sme vnímavejší, cítime drsnosť alebo hladkosť povrchov, napätie v ramenách, mäkkosť chleba v ruke, píše portál The Conversation.
Ráno nás pošteklí zubná pasta, počujeme a zároveň cítime tečúcu vodu v sprche, vnímame vôňu šampónu a neskôr arómu čerstvo uvarenej kávy. Aristoteles tvrdil, že máme päť zmyslov. Rovnako však veril, že svet sa skladá z piatich elementov - a tomu už dnes neveríme. Moderný výskum ukazuje, že zmyslov môže byť omnoho viac. Dokonca celé desiatky.
Mozog nefunguje po priehradkách
Takmer všetko, čo zažívame, je multisenzorické. Nevidíme, nepočujeme, necítime vône a dotyk oddelene. Všetko sa deje naraz, v jednom zjednotenom obraze sveta aj nás samých.
To, čo cítime, ovplyvňuje to, čo vidíme. A to, čo vidíme, mení to, čo počujeme. Rôzne vône v šampónoch dokážu zmeniť vnímanie štruktúry vlasov. Napríklad vôňa ruže spôsobí, že vlasy pôsobia jemnejšie a hodvábnejšie.
Podobne fungujú nízkotučné jogurty. Správne zvolené arómy dokážu vytvoriť dojem plnšej a hustejšej chuti bez pridania ďalších látok. To, ako vnímame vôňu v ústach, závisí aj od hustoty tekutiny, ktorú konzumujeme.
Koľko zmyslov vlastne máme?
Profesor Charles Spence z Crossmodal Laboratory v Oxforde, povedal, že jeho kolegovia z neurovedy hovoria o 22 až 33 zmysloch. Patrí medzi ne propriocepcia - schopnosť vedieť, kde sú naše končatiny, aj keď sa na ne nepozeráme. Rovnováha zas čerpá informácie z vestibulárneho systému vo vnútornom uchu, zo zraku aj z propriocepcie.
Ďalším príkladom je interocepcia - schopnosť vnímať zmeny vo vlastnom tele, napríklad zrýchlený tep či hlad. Máme aj zmysel pre kontrolu pohybu, teda pocit, že končatiny ovládame my sami. U pacientov po mozgovej príhode sa tento pocit môže vytratiť, niektorí dokonca veria, že im ruku hýbe niekto iný.
Existuje aj zmysel vlastníctva tela. Niektorí pacienti po mŕtvici cítia dotyk v ruke, no zároveň majú pocit, že im vlastne nepatrí.
Chuť nie je len o jazyku
Niektoré „klasické“ zmysly sú v skutočnosti kombináciou viacerých. Dotyk zahŕňa bolesť, teplotu, svrbenie aj tlak. Chuť jedla je zasa výsledkom spolupráce troch zmyslov: dotyku, čuchu a chuti - teda gustácie.
Gustácia zahŕňa signály z receptorov na jazyku, ktoré rozpoznávajú slané, sladké, kyslé, horké a umami. Ale čo jahoda, mango či malina?
Na jazyku nemáme receptory na malinovú chuť. A malinová aróma nie je matematickou kombináciou sladkého, kyslého a horkého. Ovocné chute vznikajú vďaka spolupráci jazyka a nosa. Práve čuch tvorí leví podiel toho, čo nazývame „chuť“.
Nejde však o vdychovanie vôní z prostredia. Aromatické látky sa uvoľňujú pri žuvaní alebo pití a cez zadnú časť hrdla putujú z úst do nosa. Dotyk pritom všetko spája dokopy - od preferencie tekutých či tuhých vajíčok až po krémovú, lepkavú luxusnosť čokolády.
Prečo chutí paradajkový džús najlepšie v lietadle
Zrak ovplyvňuje aj vestibulárny systém. Keď stojíš v lietadle na zemi a pozrieš sa dopredu do kabíny, všetko vyzerá normálne. Počas vzletu však nadobudneš pocit, že predná časť lietadla je vyššie než ty – hoci opticky sa nič nezmenilo. To, čo „vidíš“, je kombináciou zraku a signálov z vnútorného ucha, ktoré hlásia, že sa nakláňaš dozadu.
Výskum zmyslov je dnes mimoriadne živou oblasťou. Filozofi, neurovedci aj psychológovia spolupracujú v Centre for the Study of the Senses na University of London. V roku 2013 tam odštartoval projekt Rethinking the Senses, ktorý viedol zosnulý profesor Sir Colin Blakemore.
Zistili napríklad, že zmenou zvuku vlastných krokov sa môžeš cítiť ľahší alebo ťažší. Audioprehliadky v galérii Tate Britain, ktoré oslovujú návštevníka akoby priamo z portrétu, zvyšujú schopnosť zapamätať si vizuálne detaily obrazov.
Objavili aj to, prečo je paradajkový džús taký populárny v lietadlách. Hluk znižuje vnímanie slanej, sladkej a kyslej chuti, no nie umami. A keďže paradajky sú na umami bohaté, hluk v kabíne paradoxne zvýrazní ich chuť.
Keď ťa mozog klame a ty mu veríš
Na interaktívnej výstave Senses Unwrapped v londýnskej štvrti King’s Cross si môžu ľudia tieto efekty vyskúšať na vlastnej koži. Jedným z príkladov je ilúzia veľkosti a hmotnosti.
Návštevníci dvíhajú malé, stredné a veľké kamene na curling. Najmenší pôsobí ako najťažší. Keď ich však položia na váhu, zistia, že všetky vážia rovnako.
Podobné ilúzie máš okolo seba každý deň. Stačí sa na chvíľu zastaviť. Nabudúce, keď pôjdeš po ulici alebo si vychutnáš jedlo, skús si uvedomiť, koľko zmyslov sa v tej chvíli spája. Realita je oveľa bohatšia, než sa na prvý pohľad zdá.