? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Myseľ v počítači by si zachovala spomienky, identitu aj vedomie.
- Najväčšou výzvou je nasimulovať všetky zmysly a 86 miliárd neurónov.
- Vedci sú od toho ešte ďaleko, no technologický pokrok sa zrýchľuje.
- Prvá „digitálna nesmrteľnosť“ by mohla prísť o 100 až 200 rokov.
Znie to ako scéna z Black Mirror, ale myšlienka „mind uploadingu“, teda prenosu ľudskej mysle do digitálneho sveta, má reálne vedecké základy. Predstav si, že sa tvoja myseľ skopíruje do superpočítača. Stále by si to bol ty, so svojimi spomienkami, pocitom ja a vedomím. Len bez tela, píše portál The Conversation.
Vo virtuálnom prostredí by si mohol jesť, šoférovať, športovať či lietať ako vták. Dokonca by si mohol navštíviť iné planéty, samozrejme bez potreby rakety. Limity by určovala len schopnosť vedy tieto zážitky nasimulovať. „Teoreticky by to malo byť možné,“ hovorí neurovedec Dobromir Rahnev z Georgia Institute of Technology. „No zatiaľ sme od toho veľmi, veľmi ďaleko.“
Život v notebooku
Ľudský mozog je považovaný za najkomplexnejší objekt vo vesmíre. Ak by si ho chcel preniesť do počítača, musel by si replikovať všetky jeho vstupy, teda zrak, sluch, hmat, chuť, čuch, ale aj vnútorné signály ako tlkot srdca či rytmus spánku.
Bez týchto podnetov by digitálna myseľ trpela. „Zmyslová deprivácia, teda úplné odpojenie od vnemov, je formou mučenia,“ pripomína Rahnev. Aj drobné chyby v simulácii by mohli mať vážne psychické následky. Problém? Ani zďaleka nemáme počítače ani algoritmy, ktoré by dokázali takúto dokonalú simuláciu vytvoriť.
Mapa mozgu, ktorú ešte nikto nenakreslil
Prvý krok k nahratiu vedomia by bolo zmapovanie ľudského mozgu do trojrozmernej podoby, každého z 86 miliárd neurónov a ich triliónov spojení. V súčasnosti vedci zvládli detailne zmapovať len mozog muchy a malé časti mozgu myši.
Rahnev hovorí, že o niekoľko desaťročí by mohla byť kompletná mapa ľudského mozgu reálna. Ale ani to by nestačilo. Každý neurón totiž neustále mení svoje správanie, a to by muselo byť v simulácii presne zachytené. „Nevieme, ako hlboko musíme ísť - či až na molekulárnu úroveň. Zatiaľ to nikto netuší,“ vysvetľuje.
Rok 2045? Skôr 2145
Niektorí futuristi predpovedajú, že mind uploading bude možný už o 20 rokov. Rahnev je však skeptický. „Bol by som šokovaný, keby to fungovalo do 100 rokov. Ale do 200? To už možno áno,“ hovorí.
Jednou z ciest by bolo pochopiť, ako mozog spracováva informácie. Ak by vedci dokázali simulovať len tie najdôležitejšie časti (namiesto kopírovania každej bunky) mohlo by to celý proces zrýchliť. Problém je, že zatiaľ nevieme, ako presne vzniká myšlienka.
Druhou možnosťou by bolo postupne nahradiť reálne neuróny umelými, jeden po druhom. Lenže vedci zatiaľ nevedia nahradiť ani jediný.
Jediné, čo je zatiaľ isté je, že ak sa nahrávanie vedomia stane možným, financie nebudú problém. „Mnohí miliardári by bez váhania investovali obrovské sumy, ak by im to dalo šancu žiť naveky,“ pripomína Rahnev. Takže aj keď je cesta k digitálnej nesmrteľnosti dlhá, možno sa práve teraz rodí prvý človek, ktorý sa raz „uploadne“ do cloudu.