Nie, nie je to len tvoj dojem. A nie, čas sa naozaj nezrýchľuje. Mení sa len to, ako ho vníma náš mozog, informuje portál ScienceAlert.
Farby vidíme očami, zvuky počujeme ušami, chute cítime na jazyku. Čas však nevnímame žiadnym špeciálnym zmyslovým orgánom, píše The Converation. Neexistuje „časová častica“, ktorú by náš mozog dokázal zachytiť.
Mozog preto robí niečo oveľa zaujímavejšie: čas si domýšľa. Vypočítava ho podľa toho, koľko vecí, zmien sa počas určitého obdobia stalo. Čím viac zaujímavých zážitkov máme, tým dlhší máme aj pocit z časového intervalu. Čím menej toho zažijeme, tým rýchlejšie nám rok „preletí“.
Prečo sa dramatické chvíle vlečú a bežné dni miznú
Pri silných, intenzívnych zážitkoch, ako sú strach, adrenalín alebo napätie, máme pocit, že sa všetko akoby spomaľuje. Autonehoda, pád, nečakaná situácia. Práve vtedy je mozog je v pohotovosti, vníma každý detail a ukladá spomienky veľmi intenzívne. Keď sa na tieto momenty spätne pozeráme, zdajú sa byť dlhé. Pretože v nich bolo „príliš veľa obsahu“.
Ale čo bežné, rutinné dni? Ráno vstať, práca, povinnosti, večer seriál. Počas nich zažijeme málo nového, málo výnimočného. A mozog si spätne povie: „Veď sa toho ani tak veľa nestalo.“ Ubehne nám jeden týždeň za druhým, mesiac za mesiacom, a rok sa zrazu zdá nejaký krátky.
Prečo čas letí, keď sa bavíme (a vlečie sa u zubára)
Keď sa sústredíš na hodiny, minúty sa zdajú byť nekonečné. Keď čakáš v rade alebo sleduješ semafor, čas akoby zamrzol.
Ale keď si zahltený do práce, pútavého rozhovoru, zaujímavej knihy alebo skvelého výletu, čas zmizne rýchlejšie, než by si si prial. Nie preto, že by si sa nutne bavil, ale preto, že nemyslíš na čas samotný.
Nuda čas spomaľuje. Zaujatie ho zrýchľuje.
Prečo sú dni dlhé, ale roky krátke
Ako deti sme zažívali neustále niečo nové. Nová škola, noví kamaráti, prvé lásky, prvé zlyhania, prvé úspechy. Každý rok bol plný „prvýkrát“.
V dospelosti sa nám však veľa vecí opakuje a kontrolu nad nami preberú rutina. A hoci máme pocit, že dni sú nekonečné, pri spätnom pohľade na celý rok chýbajú práve tie výrazné body, o ktoré by sa naša pamäť mohla zachytiť.
Výsledkom je, že december príde vždy príliš skoro. Teda, aspoň pocitovo.
Dá sa čas spomaliť?
Áno… ale záleží na tom, že ktorý čas. Či ten prítomný, alebo čas z dlhodobého hľadiska.
Ak chceš, aby sa aktuálne chvíle vliekli, stačí sa nudiť. Čakať, počítať, pozerať sa do prázdna. Funguje to dokonale, ale zároveň je to strašne nepríjemne.
Ak však chceš, aby sa ti nezdalo, že rok len preletel, potrebuješ zažívať „niečo iné“: Spomienky. Zážitky. Zmenu. Zapisuj si zážitky do denníka. Vracaj sa k starším fotkám. Spomínaj na pekné chvíle. A hlavne rob veci, ktoré vybočujú z tvojej bežnej dennej rutiny.
Môžeš napríklad cestovať, skúšať nové veci, alebo aspoň zmeniť trasu z práce domov. Povedz áno niečomu, čo by si inokedy odmietol. Urob niečo trochu bláznivé. Nie preto, aby si si nasilu zaplnil diár, ale aby si zaplnil svoju pamäť. Lebo čím viac spomienok si odnesieš do decembra, tým menej sa budeš čudovať, kam sa celý ten rok vlastne podel.