💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Čmeliaky sa naučili rozoznávať „krátke“ a „dlhé“ svetelné signály.
- Vedci im tak v podstate ukázali jednoduchú verziu Morseovky.
- Výskum naznačuje, že hmyz vie spracúvať čas podobne ako cicavce.
- Objav vyvoláva otázky o tom, ako komplexné v skutočnosti sú malé mozgy.
Vedci z Queen Mary University of London naučili čmeliaky druhu Bombus terrestris rozlišovať medzi rôznymi trvaniami svetelných signálov - v podstate medzi „bodkami“ a „čiarkami“ v jednoduchej forme Morseovho kódu. Cieľ? Nájsť sladkú odmenu, píše portál ScienceAlert.
„Chceli sme zistiť, či sa čmeliaky dokážu naučiť rozlíšiť tieto rôzne trvania, a bolo vzrušujúce sledovať, ako sa im to podarilo,“ vysvetľuje behaviorálny vedec Alex Davidson z Queen Mary University. Ide o prvý dôkaz, že čmeliaky dokážu rozhodovať o tom, kam pôjdu zbierať potravu, len na základe dĺžky vizuálneho signálu, bez akejkoľvek vône či zvuku.
Ako vyzeral včelí tréning
Čmeliaky umiestnili do malej arény so svetelnou obrazovkou. Na nej sa striedali dve blikajúce svetlá - jedno blikalo dlhšie, druhé kratšie. V niektorých experimentoch sa porovnávali päťsekundové a jednosekundové záblesky, v iných 2,5 a 0,5 sekundy.
Jedna dĺžka bliknutia bola spojená so sladkou odmenou v podobe roztoku cukru. Druhá znamenala nepríjemné prekvapenie: horký roztok chinínu. Vedci striedali, ktorá skupina dostane cukor pri dlhšom a ktorá pri kratšom svetle.
Čmeliaky sa museli naučiť, ktorý signál znamená „sladké“, a až po 15 správnych rozhodnutiach z 20 mohli postúpiť ďalej. Potom im vedci odmeny úplne zobrali, aby overili, či si čmeliaky pamätajú len svetelný vzor. A áno, aj bez cukru si správne vyberali svetelný kód spojený s odmenou častejšie, než by sa dalo pripísať náhode.
Včely myslia rýchlejšie, než sme si mysleli
To, že hmyz dokáže spracúvať časové informácie, je pre vedcov prekvapením. Čmeliaky sa v prírode nestretávajú s blikajúcimi svetlami, no aj tak dokázali úspešne sledovať ich dĺžku.
„Je pozoruhodné, že to dokázali. To, že vedia sledovať trvanie vizuálnych podnetov, môže naznačovať rozšírenie časového spracovania, ktoré sa vyvinulo na iné účely, napríklad sledovanie pohybu v priestore alebo komunikáciu,“ dodáva Davidson.
Podľa neho však môže ísť aj o základnú vlastnosť samotného nervového systému: „Táto schopnosť zakódovať a spracovať dĺžku trvania signálu môže byť fundamentálnou črtou neurónov. Iba ďalší výskum nám pomôže túto otázku zodpovedať.“
Mozog veľkosti makového zrnka
Objav pripomína, že aj mozgy menšie než špendlíková hlavička dokážu veľké veci. Čmeliaky už v minulosti prekvapili vedcov schopnosťou učiť sa od seba, spolupracovať pri riešení úloh a dokonca používať základné matematické princípy.
Najnovší výskum publikovaný v magazíne Biology Letters posúva hranice toho, čo si myslíme o „jednoduchých“ živočíchoch. Ukazuje, že aj drobný mozog môže skrývať fascinujúcu formu inteligencie - možno nie tak vzdialenú od tej našej, ako sme si mysleli.