Nový výskum ukazuje, že najviac trpia ihličnaté stromy, ktoré sú pre mnohé európske krajiny symbolom lesa. Vedci preto varujú: ak sa chceme vyhnúť ekologickej katastrofe, musíme začať s výsadbou odolnejších druhov, informuje portál iMeteo.sk.
Vinníkom je hmyz
Tím odborníkov z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe spolu s kolegami zo Švajčiarskeho federálneho inštitútu pre výskum lesa, snehu a krajiny analyzoval, ako sa za posledné dve dekády menili európske lesy. Využili dáta z 15 krajín strednej, severnej a juhovýchodnej Európy a skúmali pôsobenie 50 druhov hmyzu medzi rokmi 2000 a 2022.
Výsledkom je, že lesy sa menia rýchlejšie, než by sme si chceli pripustiť. „Vidíme, že odumieranie stromov spôsobené hmyzom rastie v celej Európe, no najviac sú postihnuté ihličnaté druhy, ktoré sú napádané lykožrútom smrekovým,“ vysvetľuje Tomáš Hlásny, hlavný autor štúdie publikovanej v prestížnom časopise Global Change Biology.
Ihličnany strácajú odolnosť
Zatiaľ čo smreky, borovice či jedle pod náporom hmyzu slabnú, listnaté stromy zatiaľ odolávajú lepšie.
Vedci síce zaznamenali pokles poškodenia listnatých stromov húsenicami motýľov, no ich celková úmrtnosť aj tak stúpa, a to vplyvom sucha, tepla a zmeny klímy.
„Naše dáta jasne ukazujú, že lesy, v ktorých prevládajú ihličnany, sú čoraz zraniteľnejšie,“ hovorí Hlásny. Ešte pred pár desaťročiami sa borovice či jedle považovali za odolné druhy, dnes sa však ukazuje, že ani ony už nie sú v bezpečí.
Ako veľmi sa mení klíma
Výskum tiež ukázal, že ohrozenosť lesov nesúvisí priamo s geografickou polohou. Rozhodujúce sú extrémne výkyvy počasia – teplo, sucho, prudké zmeny.
V miernych pásmach úmrtnosť stromov stúpa najmä tam, kde je klíma teplejšia a suchšia než kedysi. Ak sa tieto extrémy budú v dôsledku klimatickej krízy stupňovať, hrozí rýchly kolaps celých ekosystémov.
Lesníci musia zmeniť prístup
Zistenia vedcov prinášajú jasné odporúčania pre budúcnosť. Ak chceme zachovať lesy, musíme meniť druhové zloženie – teda vysádzať viac listnatých stromov, ktoré lepšie znášajú výkyvy počasia.
„Potrebujeme adaptačné stratégie, ktoré zohľadnia rôznorodosť regiónov a nerovnomerné úrovne ohrozenia. To si vyžaduje spoločný prístup, koordinované monitorovanie, zdieľanie dát a jasné pravidlá pre správcov lesov,“ zdôrazňuje Hlásny.
Európske lesy sú pre nás samozrejmosťou – no len dovtedy, kým nezačnú miznúť. Ak sa hmyzu a suchu podarí zničiť to, čo sa budovalo stáročia, zmení sa nielen krajina, ale aj život ľudí.
