Plast, ktorý denne vidíme pohodený v prírode, nekončí len v pôde či vo vode. Najnovšie zistenia ukazujú, že jeho mikroskopické častice sa dostávajú až do tiel včiel – a dokonca do ich mozgu. Následky sú vážne: hmyz, ktorý je pre ekosystém aj poľnohospodárstvo neoceniteľný, stráca časť svojej výkonnosti. A čo je ešte horšie, mikroplasty sa cez potravinový reťazec môžu dostať aj k ľuďom, informuje portál iMeteo.sk.
Ako sa plast dostane do včelieho mozgu?
Podľa laboratórnej štúdie spoločnosti BioRxiv sú najproblematickejšie drobné častice polystyrénu. Včely ich dokážu prehltnúť spolu s nektárom či vodou. Odtiaľ sa cez črevo presunú do hemolymfy – „včelej krvi“ – a následne až do mozgového tkaniva.
Vedci použili špičkové metódy, ako je čírenie tkanív a dvojfotonová mikroskopia, vďaka čomu získali trojrozmerný obraz mozgov včiel. Jasne na ňom videli uložené plastové častice.
Slabšia pamäť aj horšie vyhľadávanie potravy
Mikroplasty v mozgu narúšajú prirodzené správanie včiel. Reagujú slabšie na cukor, horšie si pamätajú vône a menej sa učia nové podnety. To znamená menej efektívny zber nektáru a celkovo slabšiu kondíciu úľa.
Keďže včely patria k najdôležitejším opeľovačom, každé oslabenie ich schopností má dopad aj na poľnohospodárske plodiny – a teda aj na nás ľudí.
Najväčšmí vinníkom je polystyrén
Zo všetkých skúmaných materiálov bol najškodlivejší práve polystyrén. Navyše sa ukázalo, že kombinácie viacerých druhov plastov môžu účinky ešte zosilniť.
Včely v testoch nezomreli, no zbierali menej potravy a mali zhoršené kognitívne schopnosti. Ide teda o takzvané subletálne účinky – neviditeľné na prvý pohľad, ale s veľkým rizikom pre budúcnosť úľa.
Mikroplasty sa tak stávajú ďalším stresovým faktorom, ktorý sa pridáva k pesticídom, chorobám, prehrievaniu planéty či strate prírodných biotopov. A keďže plastové čiastočky končia aj v potravinovom reťazci, ich dopad sa netýka len včiel, ale aj nás samotných.
Obmedzenie zbytočnej plastovej záťaže je preto prospešné pre prírodu aj pre naše zdravie.