💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Výskum ukazuje, že psychologické schopnosti vrcholia medzi 55. a 60. rokom.
- Emocionálna stabilita a morálne rozhodovanie sa zlepšujú až do 70+.
- Starší ľudia sú často lepší lídri vďaka skúsenostiam a sebaovládaniu.
- Vek teda neznamená úpadok, ale posun k múdrosti a rozvahe.
Tlak na mladých, aby všetko stihli „do tridsiatky“, je obrovský. Ale podľa štúdie tímu z The University of Western Australia, ktorú publikoval profesor psychológie Gilles E. Gignac, sa práve po päťdesiatke začína obdobie, keď naša psychika funguje na najvyšších obrátkach, píše portál The Conversation.
„Pre mnohých z nás celkové psychologické fungovanie dosahuje vrchol medzi 55. a 60. rokom,“ uvádza Gignac. A práve vďaka tomu sú ľudia v tomto veku ideálni na zložité rozhodovanie a vedenie tímov.
Viac než len rýchle myslenie
Áno, fyzicky a mentálne sme najrýchlejší v dvadsiatke. Odvtedy vraj podľa výskumov klesá schopnosť rýchlo spracúvať informácie. Preto vrcholní športovci, šachisti či matematici dosahujú svoje najväčšie úspechy práve pred tridsiatkou.
Lenže, ako ukázal tím Gignaca, rýchlosť nie je všetko. Keď sa pozrieš na iné psychologické dimenzie, obrázok sa mení. Výskum pracoval so 16 rôznymi oblasťami vrátane pamäti, emocionálnej inteligencie, vedomostí či osobnostných čŕt ako svedomitosť, otvorenosť a stabilita.
Čím starší, tým pokojnejší (a múdrejší)
Niektoré z týchto vlastností vrcholia oveľa neskôr, než by si čakal. Napríklad svedomitosť dosahuje maximum okolo 65 rokov, emocionálna stabilita až okolo 75.
Ešte zaujímavejšie je, že schopnosť morálneho uvažovania a odolávanie kognitívnym skresleniam, teda chybám, ktoré nás vedú k unáhleným rozhodnutiam, sa môže zlepšovať až do 80-ky.
Keď výskumníci všetky tieto faktory spojili do jedného „indexu duševného fungovania“, ukázalo sa, že mozog ako celok „peakne“ medzi 55 a 60 rokmi. Potom pomaly klesá, no výraznejšie až po 75-ke.
Prečo sú päťdesiatnici často skvelí lídri
Ak sa pozrieš na politikov, manažérov či vedcov, veľa z nich má práve okolo 55 až 60 rokov. Nie náhodou. „Hoci niektoré schopnosti s vekom klesajú, iné rastú - a tieto kombinované sily podporujú lepší úsudok a rozvahu,“ vysvetľuje Gignac.
Preto napríklad Charles Darwin vydal O pôvode druhov ako 50-ročný, Beethoven napísal svoju Deviatu symfóniu ako 53-ročný a Lisa Su, dnes 55-ročná šéfka AMD, dokázala obrátiť technologického giganta na výslnie.
Čas prehodnotiť mýty o veku
Problémom však zostáva, že mnohí starší ľudia čelia predsudkom pri hľadaní práce. Zamestnávatelia ich často považujú za „krátkodobú investíciu“. V niektorých profesiách, napríklad u pilotov či dispečerov, existujú aj povinné dôchodkové veky. No výskum jasne ukazuje, že vek sám osebe nie je rozhodujúci.
Kým niektorí ľudia po päťdesiatke spomaľujú, iní si zachovávajú špičkovú mentálnu formu. Kľúčové je hodnotiť schopnosti, nie roky. Ako píše Gignac: „Možno je načase prestať vnímať stredný vek ako odpočítavanie a začať ho chápať ako vrchol.“Lebo aj keď telo pomaly starne, myseľ, ak ju trénuješ a používaš, môže byť silnejšia, rozvážnejšia a pokojnejšia než kedykoľvek predtým.