Milí ľudia sú často tí, ktorých máme radi a ku ktorým nás to prirodzene priťahuje. Ale je rozdiel medzi tým byť dobrý človek a byť až „príliš dobrý“, píše portál LADbible.
Takíto ľudia nedokážu povedať „nie“, nedbajú na svoje potreby, vzdajú sa aj toho mála, čo majú – len aby nikoho nesklamali či nenahnevali. Psychologička Dr. Emma Hepburn vysvetlila pre portál Stylist: „Problém nastáva vtedy, keď ‚byť milý‘ začne mať škodlivý vplyv na náš život. Ak stále hovoríme áno, aj keď nemáme kapacitu, len si pridávame stres a záťaž.“
Inými slovami – ak sa až príliš prispôsobuješ iným, potláčaš svoje vlastné potreby. A potláčanie je samo o sebe stresujúce. Z dlhodobého hľadiska to môže zničiť tvoju psychiku, oslabiť telo a podkopať tvoje sebavedomie.
Neurologička Dr. Faye Begeti varuje, že chronický stres sa vždy skôr či neskôr prejaví aj fyzicky – či už v podobe migrén, syndrómu dráždivého čreva alebo oslabenej imunity.
Svetlá stránka: láskavosť posilňuje srdce
Na druhej strane – láskavosť môže byť aj liekom. Podľa štúdií má dobrý skutok (či už len myšlienka naň) pozitívny vplyv na mozog. Spúšťa uvoľňovanie oxytocínu, hormónu spolupatričnosti, ktorý priamo pôsobí na znižovanie krvného tlaku a hladiny stresového hormónu kortizolu.
„Láskavosť je pre srdce ako ochranný štít,“ hovorí psychiatrička Dr. Bhawani Ballamudi zo SSM Health. „Znižuje krvný tlak, zlepšuje zdravie srdca a dokonca pomáha bojovať so zápalmi v tele, ktoré sú spojené s chronickými chorobami, ako je cukrovka, obezita či rakovina.“
Nezabúdaj na sebalásku
Lekárka tiež pripomína, že nestačí byť milý len k ostatným. „Je nesmierne dôležité byť milý aj k sebe. Žijeme v konkurenčnej spoločnosti, kde sa neustále porovnávame a kritizujeme. Negatívny rozhovor so sebou samým vedie k úzkosti a depresii,“ dodáva.
Byť milý je krásne – ale iba vtedy, keď popri tom nezabúdaš na seba. Zdravá hranica medzi láskavosťou a sebaobetovaním je kľúčom k dobrým vzťahom aj pevnému zdraviu.