? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Paradajky na Galapágoch sa vracajú k staršej forme genetického kódu.
- Vytvárajú toxíny ako ich milióny rokov starí predkovia.
- Vedci hovoria o „evolučnom spätnom chode“.
- Tento jav môže inšpirovať nové formy genetického inžinierstva.
Poznáš to – keď omylom vymažeš dôležitý dokument a zúfalo stláčaš Ctrl+Z. Príroda zrejme pozná ten istý trik. Na čiernych sopečných kameňoch Galapág vedci objavili divo rastúce paradajky, ktoré si zrejme povedali: „poďme to skúsiť ako za starých čias.“ A začali produkovať chemikálie, ktoré poznali len ich milióny rokov starí predkovia, píše ScienceAlert.
Evolučný comeback
Výskumníci z University of California, Riverside a Weizmann Institute of Science sledovali 56 paradajkových rastlín z rôznych častí ostrovov. Zamerali sa na toxické alkaloidy – látky, ktoré rastliny používajú ako obranu. A čo zistili?
Na východných ostrovoch paradajky produkovali alkaloidy podobné tým, ktoré poznáme z dnešných poľnohospodárskych paradajok. Ale na západe? Tam to bola úplne iná chemická jazda – starodávna verzia látok, podobná tej, akú obsahujú baklažány a ich príbuzní spred miliónov rokov.
Kľúčovým hráčom v tomto evolučnom comebacku je enzým, ktorý zrejme kvôli pár zmenám v aminokyselinách prepol späť na archaický režim. „Ak zmeníte len zopár aminokyselín, môžete získať úplne inú molekulu,“ vysvetľuje biochemik Adam Jozwiak z UC Riverside.
Genetický atavizmus
Tento fenomén má dokonca aj meno – genetický atavizmus. Ide o situácie, keď mutácia znovu zapne dávno zabudnutý genetický kód. Vedci to už pozorovali napríklad pri pokusoch s kurencami, ktoré im geneticky pripomenuli časy, kedy im rástli zuby.
Rozdiel je však v tom, že v prípade paradajok z Galapág ide o celú populáciu rastlín, ktoré sa spätne zmenili. A to naznačuje, že na ne pôsobia silné selekčné tlaky – možno práve preto, že západné časti Galapág sú mladé, nehostinné a nútia rastliny znovu objaviť staré triky na prežitie.
Aby toho nebolo málo, tieto poznatky by raz mohli priniesť revolúciu do genetického inžinierstva, napríklad pomôcť navrhovať odolnejšie alebo menej toxické plodiny. Výskum vyšiel v magazíne Nature Communications a ukazuje, že príroda má svoje vlastné cesty – a občas sa rada vráti tam, kde to celé začalo.