Ľudia už stáročia veria, že je to práve naša jedinečná úroveň inteligencie, ktorá nás oddeľuje od ostatných zvierat. Ako píše BBC, naša schopnosť vyššieho učenia, tvorivé myslenie a – čo je možno najdôležitejšie – naša sofistikovaná komunikácia prostredníctvom reči a jazyka, nás definuje ako nadradený druh.
Podarí sa niečo také aj iným zvieratám? Koniec koncov, môžeme mať pocit, že psy sa po domestikácii stali inteligentnejšími, rovnako ako si môžeme myslieť, že mačky sa im nevyrovnajú, pretože s nimi človek žije omnoho kratšie. A dokonca tu bol aj kôň, ktorý údajne vedel (nie, nevedel) počítať. Pravda je však úplne iná.
Naučiť sa a chápať je rozdiel
V prvom rade si musíme vysvetliť, čo je vlastne inteligencia. Na toto neexistuje žiadna blýskavá odpoveď. „Všetko závisí od toho, ako definujete inteligenciu. Množstvo zvierat tam vonku má rovnaké schopnosti, aké máme my, prinajmenšom pokiaľ ide o priame riešenie problémov, vizuálnu pamäť či hierarchické plánovanie,” vysvetľuje brazílska neurovedkyňa Suzana Herculano-Houzel.
V rámci rozsahu biologických schopností by uprednotnila gorily a orangutany. „Ale všimnite si, že žijú oveľa kratšie a majú oveľa obmedzenejšie kultúry; ich spoločnosti nie sú také organizované ako naše, také zložité ako naše, tak dlhé ako tá naša. Takže v skutočnosti neexistuje žiadne priame porovnanie.”
Existujú zvieratá, ktoré by sa mohli naučiť robiť veci, ktoré robíme my? Odpoveď je podľa nej - určite áno. Ako príklad dáva Ayumu, japonského šimpanza, ktorý hrá videohry. Vysokoškolákov dokázal poraziť, kým študenti nedostali spravodlivú šancu cvičiť hru rovnako dlho - potom to bola remíza.
Šimpanzy sú všeobecne považovaní za dobrých kandidátov, ale prečo vlastne? „Aj keď by všetci identifikovali výrobu nástrojov, používanie nástrojov a vyššiu sociálnu hierarchiu, v skutočnosti je to skutočnosť, že šimpanzy (a orangutany Pongo pygmaeus) majú sebauvedomenie. Neznamená to, že ostatné faktory ako počítanie a komunikácia nie sú dôležité. Rozdiel medzi nimi a mnohými inými kognitívne vyspelými zvieratami však poháňa schopnosť reflektovať svoje vlastné myslenie,” vysvetľuje Julian Keenan, profesor biológie na Montclair State University.
Milióny alebo miliardy neurónov?
No dobre, ale čo psy a mačky? Psov sme domestikovali pred 26-tisíc až 19 700 rokmi, zatiaľ čo mačky „len” pred približne 11-tisíc rokmi. Je teda možné, že o 10-tisíc rokov budú mačky rovnako inteligentné ako psy dnes?
Výskum v magazíne Frontiers in Neuroanatomy ukázal, že psy majú vo svojej mozgovej kôre asi dvojnásobný počet neurónov ako mačky, čo naznačuje, že by mohli byť asi dvakrát inteligentnejšie. Na výskume sa podieľal tím výskumníkov zo šiestich rôznych univerzít v USA, Brazílii, Dánsku a Južnej Afrike.
„Neuróny sú základné jednotky na spracovanie informácií,” povedala neurologička Suzana Herculano-Houzel. „Čím viac jednotiek nájdete v mozgu, tým je zviera kognitívne schopnejšie.” V každom mozgu psov, napriek rôznym veľkostiam, výskumníci našli asi 500 miliónov neurónov, čo je viac ako dvojnásobok oproti 250 miliónom nájdeným v mozgu mačky. Pre porovnanie, človek má 16 miliárd neurónov.
Fun fact: V skutočnosti sa psi v priebehu tisícok rokov stali hlúpejšími. Vlci majú väčší mozog ako psi a sú v mnohých ohľadoch inteligentnejší, hovorí výskumník Joshua P. Hill. A to nás presne dostáva k tomu, že to, že tvoj pes vie dať „pac” ešte neznamená, že je inteligentný.
Na základe počtu nájdených neurónov usúdili, že psy majú zhruba rovnakú inteligenciu ako medvedíky čistotné a levy, zatiaľ čo domáce mačky majú porovnateľnú inteligenciu ako medvede. Môže sa to však v priebehu ďalších tisícov rokov zmeniť? Áno aj nie.
Možno im už len nedáme priestor
„Žiadne zviera si nevyvinie inteligenciu podobnú ľuďom, ak sa okolnosti, v ktorých žijú, nestanú podobnými tým, ktoré vyžadovali, aby si naši predkovia vyvinuli väčšie mozgy. Týmito okolnosťami bola potreba vyvinúť väčšie sociálne skupiny, aby sa vyrovnali s novými druhmi prostredí, do ktorých sa presúvali (otvorenejšie biotopy s mnohými predátormi),” ozrejmuje Robin Dunbar, profesor evolučnej psychológie na Oxfordskej univerzite.
Otázkou však je, či niektoré zviera na našej planéte ešte vôbec dostane takúto príležitosť, keďže človek a ľudská činnosť sa už dostala všade a predstava, že by sa ešte našlo miesto, kde by sa iný druh mohol bez zásahov vyvíjať, je takmer nemožná.
„Najväčšiu šancu majú opice a delfíny alebo možno slony, pretože tie majú najväčšie mozgy po nás. Ľudoopom a slonom hrozí, že vyhynú skôr, ako tú šancu dostanú. Takže možno najlepšia stávka je delfínia rodina,” dodáva Dunbar.
Ale netreba zabúdať ani na to, ako sa na inteligenciu pozeráme. „Mnohé zvieratá sú už oveľa inteligentnejšie ako ľudia. V porovnaní so psami sme čuchoví idioti. Sysle s trinástimi líniami bez problémov rozpoznajú rozdiel medzi nevlastným a úplným súrodencom a nepotrebujú na to drahé analýzy odtlačkov DNA,” hovorí Todd K. Shackelford, profesor psychológie na Oaklandskej univerzite, ktorý sa špecializuje na evolučnú psychológiu.
Hranie sa na Boha?
Niekto by mohol argumentovať, že inteligentné zvieratá môže v konečnom dôsledku „vytvoriť” človek. V roku 2011 výskumný tím vedený Samom Deadwylerom z Wake Forest University vo Winston-Salem v Severnej Karolíne použil päť opíc rhesus na štúdium faktorov, ktoré vedú ľudí s chorobami, ako je Alzheimerova choroba (aj ty si spomínaš, ako začína Planéta opíc?).
Výskumníci trénovali opice v spravodajskej úlohe, ktorá zahŕňala učenie a identifikáciu obrázkov a symbolov. Potom dostali dávky kokaínu na otupenie ich inteligencie a prinútili test zopakovať s predvídateľne menej pôsobivými výsledkami. Následne dostali mozgové implantáty určené na monitorovanie a korekciu funkcií neurónov znefunkčnených kokaínom.
Tieto implantáty úspešne obnovili normálnu funkciu mozgu opíc, keď boli omámené – ale čo je najdôležitejšie, ak boli aktivované skôr, ako boli opice omámené, zlepšili výkonnosť primátov nad rámec ich pôvodných výsledkov testov.
Iný tím zase geneticky upravil myši, aby produkovali ľudskú formu FOXP2 – gén, o ktorom je známe, že je spojený so schopnosťou ľudského mozgu učiť sa a spracovávať reč – aby zistili, či by to zlepšilo schopnosť hlodavcov učiť sa. Keď boli posilnené myši prinútené pohybovať sa v bludisku, aby dostali odmenu čokoládové mlieko, naučili sa trasu rýchlejšie ako myši bez pridaného ľudského génu. Teraz sa však bavíme skôr o prirodzenom vývoji.
Možno tu už niečo inteligentné ako človek je
Na záver tu však máme ešte jeden zaujímavý názor. „Inteligenciu si v jej jadre môžeme predstaviť ako schopnosť organizmu prispôsobiť sa svojmu prostrediu. Tvrdil by som, že v mnohých prípadoch sú už baktérie svojím spôsobom rovnako „inteligentné“ ako ľudia. Hoci baktérie vôbec nie sú zvieratá, mnohé z ich správania majú rozpoznateľné paralely s našimi vlastnými ľudskými spoločnosťami a inými živočíšnymi spoločnosťami,” hovorí Katerina Johnson, výskumná spolupracovníčka psychiatrie na Oxfordskej univerzite.
Baktérie sú schopné navzájom komunikovať pomocou radu rôznych chemikálií a majú veľa génov dôležitých pre sociálnu funkciu. Jeden konkrétny typ komunikácie, ktorý vykazujú, známy ako quorum sensing, používajú baktérie na pomoc pri skupinových rozhodnutiach v kolónii a na sprostredkovanie mikrobiálnej spolupráce.
„Môžu použiť snímanie kvóra na určenie ich hustoty a potom podniknúť príslušné kroky - napríklad zabrániť nadmernému rastu, ak sa kolónia začne príliš zväčšovať. Baktérie spôsobujúce choroby používajú tento špeciálny typ komunikácie, aby vedeli, kedy populácia dosiahla dostatočne vysoký počet na spustenie útoku na hostiteľa,” dodáva na záver odborníčka.