Európu môžu zasiahnuť silné zemetrasenia, varujú vedci v štúdii publikovanej v magazíne Nature, na ktorú upozornil portál iMeteo. Tím výskumníkov z Národného inštitútu pre geofyziku a vulkanológiu (INGV) analyzoval vývoj deformácie pôdy a seizmickej aktivity v oblasti Campi Flegrei (oblasť neďaleko Neapola) od roku 2000 do roku 2023.
Na základe monitorovacích sietí Vesuvského observatória INGV mohli podrobne analyzovať nedávny vývoj bradyseizmu. Ten odborníci chápu ako postupný pohyb časti zemského povrchu spôsobený napĺňaním alebo vyprázdňovaním podzemnej magmatickej komory.
Geofyzikálne premenné sa zrýchľujú
„Vykonaná štúdia neprijíma a priori špecifické fyzikálne modely, ale skôr sa zameriava na čo najobjektívnejšie a najneutrálnejšie zobrazenie vývoja krízy prostredníctvom prísnej matematickej analýzy údajov z geofyzikálnych monitorovacích sietí. Prostredníctvom tejto analýzy je možné reprezentovať, aj keď synteticky a približne, správanie sopky a poukázať na jej zmeny v čase s konečným cieľom zlepšiť pochopenie jej fungovania,“ vysvetľuje Augusto Neri, výskumný pracovník INGV a koordinátor výskumu
Štúdia poukázala na pokračovanie dlhodobého zrýchľovania geofyzikálnych premenných, ktoré sa začalo v roku 2005, a na to, že toto zrýchľovanie nebolo v priebehu času konštantné. „V desaťročnom meradle zdvih pôdy sleduje parabolický trend s priemerným zrýchlením približne 0,7-0,8 cm/rok vzhľadom na stanicu GNSS Rione Terra v Pozzuoli, v centre kaldery,“ vysvetľuje Andrea Bevilacqua, výskumná pracovníčka INGV a prvá autorka štúdie.
Bevilacqua dodáva, že časový trend rýchlosti zemetrasenia je naopak supraexponenciálny, a teda rýchlejší ako exponenciálny trend. „Štúdia poukázala na jasný exponenciálny vzťah medzi maximálnym zdvihom kaldery a kumulatívnym počtom zaznamenaných zemetrasení. Tento vzťah sa líši od lineárneho vzťahu pozorovaného počas poslednej bradyseizmickej krízy v rokoch 1982 - 1984,“ vysvetlila Neri.
Hrozia nám silné zemetrasenia
Vzťah ešte viac zosilnel od roku 2020, keď sa zdvih kaldery priblížil k maximálnej úrovni dosiahnutej počas krízy v rokoch 1982 - 1984. Tento vzťah vysvetľuje, prečo zdvih zaznamenaný v posledných rokoch sprevádzala intenzívnejšia seizmická aktivita v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Inak povedané - mechanické vlastnosti vrchnej časti kôry Campi Flegrei sa zhoršujú.
Analýzy teda potvrdzujú zvyšujúcu sa pravdepodobnosť zemetrasení v Campi Flegrei v nasledujúcich mesiacoch. Ďalším dôsledkom tejto štúdie je, že ak by tieto trendy pokračovali s rovnakými charakteristikami aj v budúcnosti, dostaviť by sa mohla ešte väčšie seizmická aktivita.
Je tak vysoko pravdepodobné, že v budúcnosti nás čaká viac zemetrasení. Na druhej strane treba dodať, že je možné, že proces vyzdvihovania flegrejskej pôdy sa časom spomalí, čo by tiež viedlo k zníženiu seizmickej aktivity, dodáva iMeteo.
