Za posledné dni sa časti sveta zmenili doslova z hodiny na hodinu. V jednom prípade išlo o úmysel prírody a v tom druhom zase o politické megalomanstvo.
Zatiaľ čo v prvom prípade zahynuli stovky ľudí a tisíce zostali bez strechy nad hlavou, v tom druhom chce veľká mocnosť rozvíriť už aj tak búrlivé vody svetovej politiky.
Zemetrasenie v Japonsku
1. januára zasiahlo Japonsko krátko po polnoci zemetrasenie s magnitúdou 7,6, pri ktorom zahynulo 213 ľudí a 26 000 zostalo v núdzových prístreškoch. Teraz satelitné snímky odhalili obrovskú silu tohto ničivého prírodného úkazu. Zo šokujúcich záberov je vidieť, ako sa pobrežie vplyvom otrasov posunulo o neuveriteľných 250 metrov.
„Zemetrasenie, ktoré zasiahlo japonský polostrov Noto, bolo také silné, že pobrežie sa v dôsledku výrazného zdvihnutia pôdy posunulo až o 250 metrov,“ napísal Belgherze vo svojom príspevku na X. Zábery jasne ukazujú oblasti, kde sa zvýšila úroveň zeme, čím sa odkryla krajina, ktorá bola predtým ukrytá pod vodou. Nebol to však ojedinelý prípad. Nové dôkazy totiž ukazujú významné zdvihnutie pôdy na viac ako desiatich miestach pozdĺž celého pobrežia.
Čo je najdesivejšie, že nejde o pár centimetrov. Na niektorých miestach sa zem zdvihla až o štyri metre a celá krajina sa po zemetrasení posunula až o 130 centimetrov na západ.
Nové americké územia
V druhom prípade ide čisto o teritoriálne a ekonomické dôvody zmeny krajiny. Spojené štáty sa minulý mesiac potichu zväčšili o 386 000 štvorcových míľ, čo je takmer milión kilometrov štvorcových. Pre lepšie pochopenie je to takmer dvojnásobná veľkosť Španielska.
Ministerstvo zahraničných vecí USA (DOS) pridalo k celkovému územiu šesť podmorských oblastí a rozšírený kontinentálny šelf, čo krajine umožňuje nárokovať si na ďalšie okolité územia na dne oceánov. Medzi tieto regióny patrí Arktída, Atlantik (východné pobrežie), Beringovo more, Tichý oceán (západné pobrežie), časť pri Mariánskych ostrovoch a dve oblasti v Mexickom zálive.
Výskumný inštitút Wilson Center so sídlom vo Washingtone uviedol, že toto oznámenie má dôležité dôsledky pre zabezpečenie teritoriálnych práv USA v Arktíde.
Tento posun však údajne nie je v rozpore s dohodou s Ruskom z roku 1990 o námornej hranici, ktorá prechádza cez Beringov prieliv. „Nie je potrebné žiadne budúce vyjednávanie s Ruskom, pretože každá krajina vymedzila vonkajšiu hranicu svojho kontinentálneho šelfu v súlade s hranicou stanovenou v roku 1990 v Dohode medzi Spojenými štátmi americkými a Zväzom sovietskych socialistických republík o námornej hranici,“ dodal výskumný inštitút.
Najväčší dôvod tohto kroku sú bohaté ložiská ropy a zemného plynu v daných oblastiach.
