
Tohtoročný február sa tragicky zapísal zemetrasením v Turecku a Sýrii, a tiež veľkými požiarmi v Čile. Po nich v poradí nasledovali ničivé povodne v Mozambiku a Brazílii, tropická cyklóna zasiahla Madagaskar a nakoniec búrka Judy zasiahla Šalamúnove ostrovy. Len z tohto zoznamu udalostí za najkratší mesiac v roku je zrejmé, že o prírodné katastrofy vo svete nie je núdza. A je im tiež v spravodajských reláciách venovaná nemalá pozornosť, píše Radomír Dohnal z portálu iDnes.
Zo státisícov obetí len desiatky
Naposledy v roku 1991, keď tých mŕtvych bolo 140 tisíc. Ale odvtedy sa veci konečne začali meniť. V Bangladéši dnes žije trikrát viac ľudí ako pred päťdesiatimi rokmi. A hoci sú teraz v celom regióne tropické cyklóny oveľa častejšie, dôsledky v podobe strát na životoch sú tam minimálne. Teda aspoň v porovnaní s katastrofickým rokom 1970. Mŕtvych bývajú teraz „len“ desiatky.
Projekt Disasters Avodied určite nechce bagatelizovať súčasné straty na ľudských životoch. Chce skôr poukázať na to, čo sa napríklad v Bangladéši v posledných rokoch zmenilo.
Stačili malé zmeny
„A pretože sa katastrofa biblických rozmerov nekoná, chýba u nej prítomnosť svetových spravodajských médií,“ vysvetľuje profesor analýz bezpečnostných rizík Ilan Kelmanom z londýnskej University College. „Vďaka nim sa síce každý dozvie, čo všetko bolo zle, keď ku katastrofe doje, ale prakticky nikto sa už nedozvie, čo bolo urobené dobre, pokiaľ k nej náhodou nedošlo.“
Konkrétne v Bangladéši je zníženie počtu obetí výstupom dlhodobého programu vzdelávania verejnosti, cvičenia pripravenosti, prepracovanejšieho varovného systému, modernizovaných postupov riadenej evakuácie obyvateľov a tiež pohotovejšieho zaistenia náhradného prístrešia.
V bangladéšskych dedinách teraz existujú poverení dobrovoľníci vybavení megafónmi, ktorí majú za úlohu varovať svojich spoluobčanov. Komunitné centrá slúžia ako skladisko krízového materiálu, školy sú novo budované tak, aby mohli poslúžiť ako núdzové humanitárne útočisko. Ide často o malé zmeny, ktoré však prinášajú veľmi výrazné výsledky.
Netreba veľa
Projekt Disasters Avodied, vedený univerzitnými bádateľmi, analytikmi a bezpečnostnými konzultantmi sa pokúša upozorňovať práve na tieto drobné pozitívne zmeny.
Motivujúce príklady dobrej praxe môžu byť veľmi lokálne, alebo svojimi meradlami ohromujúce. Skromný je príbeh z coloradskej Boulder County, kde miestni ľudia v spolupráci s neziskovkou Wildfire Partners „aktualizovali“ stavebne svoje obydlia tak, aby odolali ohňu.
Keď tu v júli 2016 došlo k veľkému lesnému požiaru, muselo byť evakuovaných 2-tisíc ľudí. Ale potom, čo sa oheň podarilo skrotiť, sa mohli nasťahovať späť. To múdro adaptované bývanie prispelo k tomu, že škody na domoch boli minimálne.
Vietnam ako príklad
Omnoho rozsiahlejšia potom bola realizácia z Vietnamu. Tam povodne a búrky každý rok ohrozujú existenciu dvanástich miliónov ľudí. V priebehu posledných rokov sa tam vo veľkom investovalo do budovania klímy-odolnej infraštruktúry, výstavbe štyroch tisícov domov odolávajúcich záplavám a tiež do ochrany 20-tisíc hektárov mangrovových porastov. Tie totiž slúžia ako „nárazník“ proti sile vĺn.
V roku 2019 udrela búrka Matmo na Quang Ngai a jej sila bola deštruktívna. Ale nevybila sa na nepripravených domácnostiach. Škody boli v rámci možností minimálne. Bola to presne tá katastrofa, ktorá vlastne nenastala. A o ktoré si v novinách zo sveta neprečítame, pretože pozornosť strhujú negatívne správy, nie pozitívne príklady.
Podľa Disasters Avoided nie je zas tak ťažké predchádzať katastrofám. Chce to len správne myšlienkové nastavenie. Ide o pochopenie základných príčin katastrof, správne rozložené investície na potrebné miesta, chápanie environmentálnych a sociálnych súvislostí, realistické ciele. „Katastrofy, ktoré sa nestali, sú potom pre ľudstvo oveľa lepšou lekciou, než tie, ku ktorým bohužiaľ došlo,“ dodáva Kelman.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.