Pred šesťdesiatimi rokmi udrelo na Aljašku zemetrasenie s magnitúdou 9,2. Na ostrove Kodiak sa krajina zdvihla o desať metrov, pri Anchorage sa o tri metre prepadla. Desivá sila otrasov rozorvala na kusy cesty a rozsiahle pobrežné oblasti klesli do mora.
Zemetrasenie zdvihlo vlnu cunami vysokú 67 metrov, ktorá zdevastovala prístavy a doslova spláchla rad pobrežných dedín. O život prišlo 131 ľudí a materiálne škody vyšplhali k trom miliardám dolárov.
Pri pátraní po príčinách takých masívnych otrasov vedci z usadenín na pobreží vyčítali, že podobné prírodné katastrofy postihli v uplynulých tisícročiach Aljašku hneď niekoľkokrát.
Okrem vedeckých analýz sa však opisy devastujúcich zemetrasení a cunami napriek priepasti mnohých storočí zachovali aj v bájach a mýtoch pôvodných obyvateľov.
Mýtické prízraky
Pre obyvateľov pacifického pobrežia boli tieto mýty životne dôležité. Napríklad Duwamišovia, pôvodní obyvatelia žijúci okolo dnešného amerického Seattlu, verili v existenciu prízrakov A‘yahos. Tie sa zjavovali pri pobreží a mali podobu hada s prednými končatinami a hlavou srnca.
Starešinovia kmeňa pred nimi mladých lovcov dôrazne varovali. Kto zablúdil na pobreží, toho mohli A‘yahos ľahko zahubiť. Prízraky začali triasť pôdou pod nohami votrelcov, a než sa stihli postaviť, zdvihli na mori vlnu, ktorá trúfalcov spláchla.
Na pacifickom pobreží USA a Kanady sú rozšírené aj báje, ktoré popisujú zemetrasenia a cunami ako následky súboja živlov prezentovaných na jednej strane mýtickým Hromovým vtákom symbolizujúcim víchry a na druhej strane veľrybou, ktorá je zosobnením mora.
Podobne varovné príbehy si odovzdávajú z generácie na generáciu aj Mokenovia z ostrovov v Andamanskom mori. Tí veria, že obrie vlny posielajú k pobrežiu predkovia nahnevaní správaním súčasných ostrovanov. Mýtus obsahuje aj radu: „Keď more ustúpi od pobrežia, na nič sa neobzeraj a utekaj zo všetkých síl na najbližší kopec.“
Pamäť tristo generácií
V osemdesiatych rokoch 19. storočia učarovalo americkému novinárovi Williamovi Steelovi oregonské Kráterové jazero a rozhodol sa, že presadí vyhlásenie jazera s rozlohou 50 kilometrov štvorcových za národný park. Pri zbieraní podkladov pre úrady cestoval so sprievodcami z miestneho kmeňa Klamatov a všimol si, že sa vyhýbajú pohľadu na jazero.
Indiáni navyše v blízkosti Kráterového jazera nešetrili znameniami, ktoré mali zahnať zlé sily. Keď sa ich na to Steel začal vypytovať, zistil, že Klamatovia považujú jazero za miesto dávnej katastrofy, ktorá sa môže kedykoľvek opakovať.
Rozprávali mu starú legendu o duchovi Llaovi, ktorý kedysi obýval sopku týčiacu sa v miestach dnešného jazera. Tento démon terorizoval predkov Klamatov hádzaním horúcich kameňov a otrasmi zeme. Trvalo to dlho, ale nakoniec sa našiel dobrý duch Skell, ktorý sopku aj s Llaom stiahol pod zem a vo vzniknutej priehlbni vytvoril jazero.
Báj tak zachytáva aktivitu sopky, ktorá explodovala a následne sa zrútila. Vznikol mohutný kráter, ktorý sa postupne zaplnil vodou a premenil sa na jazero. Vulkanológovia zistili, že na mieste Kráterového jazera došlo k sopečnej erupcii naposledy pred 7000 rokmi, takže členovia kmeňa si jej opis museli odovzdávať tristo generácií.
Obri v Austrálii
Najstarší známy mýtus popisujúci reálnu udalosť si zrejme rozprávajú Gunditjmarovia z juhovýchodnej Austrálie. Líči príchod štyroch obrích bytostí, ktoré sa vynorili z mora a vystúpili na pevninu. Tri pokračovali ďalej do vnútrozemia, ale štvrtá sa zrútila na zem a zostala bez vlády ležať. Jej telo sa premenilo na sopku Budj Bim a zo zubov jej vytryskli prúdy lávy.
Nikto nebral domorodú báj vážne, kým geológovia nezmerali vek vyvrelín, ktoré sa dostali zo sopky Budj Bim pri poslednej erupcii na povrch. K explózii došlo pred 37 000 rokmi, v čase, keď už predkovia Gunditjmarov v tejto oblasti žili, ako dokazuje nález kamennej sekery pod vrstvou hornín, ktorá vznikla počas výbuchu vulkánu.
Hovorené slovo
Vedci dlho brali staré mýty ako výplody bujnej fantázie našich predkov a zdráhali sa uveriť, že by mohli odrážať reálne udalosti z dávnej minulosti. Austrálsky geograf Patrick Nunn pôsobiaci na University of the Sunshine Coast v tom vidí „tyraniu gramotnosti“, teda aspekt civilizácie uchovávajúci informácie v písanej forme voči civilizáciám, ktoré si informácie odovzdávajú hovoreným slovom z pokolenia na pokolenie.
„Ústna tradícia za tou písanou v ničom nezaostáva. Naopak, je schopná prenášať užitočné informácie rovnako úspešne ako technológia čítania a písania,“ hovorí Nunn.
Ústna tradícia bola pre našich predkov neznalých písma životne dôležitá. Rozprávanie predstavovalo účinný spôsob, ako udržať v povedomí tie najlepšie stratégie pre prežitie v kritických situáciách. Každá nová generácia sa z rozprávania starších dozvedela informácie nazhromaždené ich predkami.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.