„Mysleli sme, že zmizne. Žiaľ, našiel si samicu,” uviedla o objave kríženca Elisa Ramassová, strážkyňa parku. Nález zvieraťa poukazuje na znepokojivý trend. V posledných dvoch desaťročiach síce európska vlčia populácia začala znovu narastať, no spoločne s ňou pribúdajú aj hybridy. Ak sa budú šíriť, mohlo by divokým vlkom hroziť vyhynutie.
Kríženci sú takmer vo všetkých európskych krajinách a v niektorých oblastiach ich počet neustále rastie. Napríklad v Toskánsku tvoria až 70 percent vlčej populácie, k čomu prispieva ničenie prirodzeného prostredia vlkov aj ľudská činnosť. Domáce zvieratá a túlavé psy tak majú častejší kontakt s divokými svorkami.
Sú nepredvídateľní
„Niekde sú v podstate samí kríženci,” uviedol odborník na vlkov Luigi Boitani. „V takýchto prípadoch sa nedá nič robiť, nemôžete ich všetkých pozabíjať,” povedal.
Kríženci sú podľa ochrancov prírody nepredvídateľní. Môžu spôsobovať konflikty s ľuďmi, vytláčať čistokrvných vlkov z ich prostredia či znižovať životaschopnosť budúcich potomkov. Niektorí sa obávajú, že kríženie povedie k trvalej strate odlišných vlastností zvierat.
Odborníci upozorňujú, že hybridy sú „ľudským omylom”. Často sú totiž dôsledkom toho, že sa zanedbané pracovné psy miešajú s izolovanými vlkmi, ktorých svorky narušilo napríklad pytliactvo. „Urýchľujeme proces, ktorý mohol prebiehať prirodzene,” tvrdí Valeria Salvatoriová, ktorá viedla prvú celoeurópsku štúdiu o hybridizácii.
„Je to ako globálne otepľovanie. Máme povinnosť takýto dopad zmierniť,” uviedla. Experti však nemajú vhodné riešenie. Niektorí by krížencov odstreľovali, iní hľadajú výhody miešania.
Nevieme, čo s tým
„V modernom svete, v ktorom prevláda človek, je pre vlkov možno užitočné, aby v sebe mali niečo z psieho správania... Nemáme ale skutočnú predstavu o problematike kríženia,” poznamenal slovinský výskumník Miha Krofel.
Vedci vďaka obojku nasadenému jednému krížencovi zistili, že hybridná svorka sa správa rovnako ako iné. „Obávali sme sa, že sa kríženec bude správať skôr ako pes a že bude vyhľadávať blízkosť ľudí a obydlí,” povedala Ramassová. Nič také ale nenastalo.
Riešenie situácie tak bude vyžadovať určitú zhodu medzi vedcami a širšou spoločnosťou. „Musíme zozbierať odvahu a rozhodnúť sa, čo chceme zachovať,” myslí si Salvatoriová. „Chceme zachovať vlkov? Alebo niečo, čo sa z vlkov vyvinulo pod tlakom, ktorý sme vyvíjali na životné prostredie?”
