Milióny ľudí žijúcich s cukrovkou 1. typu na celom svete nemajú spoľahlivý prístup k inzulínu. Kvôli neschopnosti ich tela produkovať hormón si ho musia podávať injekčne, aby sa zabezpečilo, že glukóza môže vstúpiť do buniek na výrobu energie. Ako však píše portál Futurism, nájsť cenovo dostupný a spoľahlivý zdroj inzulínu je v mnohých častiach sveta stále ťažké.
Tím vedcov z University of Illinois Urbana-Champaign a Universidade de São Paulo v Brazílii však našiel radikálny nový spôsob výroby týchto látok - génovo upravenú kravu, ktorá vo svojom mlieku produkuje ľudský inzulín.
Prekvapili samých seba
„Matka príroda navrhla mliečnu žľazu ako továreň na výrobu bielkovín naozaj, naozaj efektívne,” povedal vo vyhlásení profesor vedy o zvieratách Matt Wheeler z University of Illinois, hlavný autor článku publikovaného v Biotechnology Journal. „Môžeme využiť tento systém na výrobu proteínu, ktorý môže pomôcť stovkám miliónov ľudí na celom svete.”
Ako je podrobne uvedené v článku, výskumníci vložili segment ľudskej DNA kódujúci prekurzor aktívneho inzulínu nazývaného proinzulín do bunkových jadier desiatich embryí kráv. Z desiatich embryí sa jedno génovo upravené teľa narodilo v Brazílii. V rámci chovu bola krava impregnovaná a stimulovaná k laktácii pomocou hormónov.
Na ich prekvapenie krava v mlieku produkovala nielen proinzulín, ale dokonca aj inzulín. „Naším cieľom bolo vyrobiť proinzulín a vyčistiť ho na inzulín. Ale krava si to v podstate spracovala sama,” vysvetlil profesor. „Prsná žľaza je čarovná vec,“ dodal.
Zásadné množstvá
Geneticky upravená krava vyprodukovala ekvivalent gramu na liter – významné množstvo, pretože na jednu dávku je potrebný iba zlomok miligramu. „To znamená, že každý gram je ekvivalentný 28 818 jednotkám inzulínu,“ vysvetlil Wheeler. „A to je len jeden liter; Holstein [kravy] dokážu vyprodukovať 50 litrov za deň. Môžete si to spočítať.“
Tím sa už aktívne snaží celý experiment zopakovať a nechať výslednú kravu s upravenými génmi prejsť celými laktačnými cyklami pre ešte lepšie výsledky. Transgénny býk by im dokonca mohol umožniť pestovať stádo produkujúce inzulín. V tomto meradle Wheeler tvrdí, že iné metódy výroby inzulínu, vrátane génovo upravených kvasiniek a baktérií, by mohli byť čoskoro prekonané špecializovaným dojným dobytkom.
Patrí budúcnosť kravám?
Ale na vybudovanie úplného dodávateľského reťazca by sme potrebovali spôsob, ako zbierať a čistiť inzulín. Takéto zariadenie by tiež potrebovalo súhlas Úradu pre potraviny a liečivá. Podľa Wheelera sú to však prekážky, ktoré sa dajú ľahko prekonať.
„Videl som budúcnosť, v ktorej by 100-členné stádo, ekvivalentné malej mliekarni v Illinois alebo Wisconsine, mohlo produkovať všetok inzulín potrebný pre krajinu,“ uviedol vo vyhlásení. „A väčšie stádo? Za rok by ste mohli vyrobiť zásoby pre celý svet.“
