Ruský prezident Vladimir Putin v rámci kampane na podporu turizmu podnikol cestu na nespútaný a izolovaný Ďaleký východ Ruska. Ako pripomína portál The Conversation, toto je posledný z dlhého zoznamu prevažne neúspešných pokusov o regeneráciu regiónu, ktoré sa datujú do sovietskej éry.
Počas celého tohto obdobia v oblasti dominoval obranný priemysel a bola domovom viac ako 300-tisíc vojakov, ktorí bránia hranice s Čínou. Vladivostok, druhé najväčšie mesto na ďalekom východe Ruska, bol tiež uzavretým prístavom. Územia v regióne boli vždy využívané režimom ako dojná krava kvôli ich obrovským energetickým a nerastným zdrojom.
Transformovať chceli všetci
Michail Gorbačov, posledný vodca Sovietskeho zväzu, sa to pokúsil zmeniť premenou ďalekých východných území na „okno do Ázie a Tichomoria “. Inicioval plán rozvoja, ktorý podporoval regionálnu spoluprácu s príslušnými oblasťami na čínskej strane hranice na podporu obchodu, vysvetľuje Natasha Kuhrtová, prednášajúca v oblasti medzinárodného mieru a bezpečnosti na King‘s College v Londýne.
„Gorbačov bol čiastočne úspešný v demilitarizácii regiónu a začal rokovania o demarkácii hraníc s Čínou. Ale ekonomický rozvoj bol pomalý. A od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 toto územie trpelo množstvom sociálno-ekonomických problémov vrátane nízkej pôrodnosti, vysokej úmrtnosti, nezamestnanosti a migrácie,” hovorí odborníčka.
Podobné plány mali aj Boris Jeľcin a Dmitrij Medvedev, no ani jednému sa nepodarilo región ekonomicky rozvíjať. Na rade je Putin, ktorý už stihol sformulovať rôzne návrhy na rozvoj regiónu. Aj keď chce vo veľkom podporovať turizmus, zameranie na výrobu surovín a obranný priemysel pretrváva.
Bizarná krádež
„Istý čas sa zdalo, že Rusko vynakladá sústredené úsilie na naplnenie Gorbačovovej vízie. V roku 1998 sa pripojilo k Ázijsko-pacifickej ekonomickej korporácii, hlavnej multilaterálnej organizácii, ktorá bola založená s cieľom podporiť liberalizáciu obchodu v ázijsko-pacifickej oblasti,” vysvetľuje Kuhrtová.
Iniciatíva bola súčasťou plánov preorientovať ruský zahraničný obchod preč od Číny smerom ku krajinám ako Japonsko a Južná Kórea. V roku 2012 Vladivostok dokonca hostil summit Ázijsko-pacifickej ekonomickej korporácie. Hoci ten predstavil projekty miestneho rozvoja, odhalil aj rozsah miestnej korupcie. Vyšetrovatelia odhadli, že z prostriedkov určených na summit bolo ukradnutých 29 miliónov rubľov (v tom čase približne 850-tisíc eur).
Samozrejme, tieto pokusy mali aj politický dôvod - obavy z nadmernej závislosti na Číne. „Tento kľúč v konečnom dôsledku upevnil silný vzťah Ruska s Čínou. V roku 2001, rok po tom, čo sa Putin stal prezidentom, bolo s Čínou vyhlásené „flexibilné strategické partnerstvo“ a odvtedy vzťahy nabrali na rýchlosti. V roku 2023 dosiahol obchod medzi týmito dvoma krajinami rekordnú výšku 240 miliárd dolárov.”
Čína o región záujem nemá
Rusko sa však sťažuje na neochotu Číny investovať na ďalekom východe krajiny. Čína však neinvestovala z dobrého dôvodu. Kuhrtová pripomína, že ruské ďaleké východné územia sužuje slabá infraštruktúra, vysoké náklady na pracovnú silu a labyrint byrokracie.
Vláda sa teda pokúsila získať záujem o cestovný ruch nielen zo strany Rusov, ktorí chcú podnikať dobrodružné výlety na „divoký východ“, ale aj čínskych turistov. V roku 2019 Putin oznámil zákon, podľa ktorého sa v prírodných rezerváciách môže uskutočňovať iba environmentálna turistika (návštevy, ktoré majú minimálny vplyv na životné prostredie).
Ďaleký východ Ruska je známy svojou divokou krásou a nachádza sa v ňom 23 týchto prírodných rezervácií. Stratégia tiež načrtla plány na rozvoj infraštruktúry pre takýto cestovný ruch prostredníctvom podpory verejno-súkromných partnerstiev.
Dlhá cesta
„Ďaleký východ Ruska však už zápasí s problémami, ako je nadmerný rybolov, nelegálna ťažba dreva a pytliactvo na voľnej prírode (vrátane čínskych lovcov spoza hraníc). Masový neregulovaný cestovný ruch by mohol tieto problémy prehĺbiť.”
Rusi sa snažia lákať majetnejších turistov napríklad ohláseným rezortu s názvom Tri sopky, ktorý chcú vybudovať na Kamčatke do konca budúceho roka. Sľubuje luxus a dobrodružstvo a zameriavať sa bude na japonských turistov.
„Ale vojna na Ukrajine a zmrazenie už aj tak nevýrazných väzieb medzi Ruskom a Japonskom znamená, že Rusko sa bude musieť v dohľadnej budúcnosti spoliehať na čínskych návštevníkov a domáci cestovný ruch. Či toto nové zameranie na cestovný ruch prinesie regiónu dlho očakávaný rozvoj, sa ešte len uvidí,” dodáva na záver Kuhrtová.
