V pokojných oblastiach severoamerických lesov a pastvín sa odohráva tichý, no znepokojujúci fenomén: chronická choroba chradnutia (CWD). Ako píše portál The Conversation, tento stav, často nazývaný „choroba zombie jeleňov”, sa šíri medzi populáciami týchto zvierat a vyvoláva obavy medzi vedcami, ochranármi a verejnosťou.
Toto neurologické postihnutie, charakterizované nespočetnými symptómami, ako je slintanie, letargia, potkýnanie sa a prázdny pohľad, bolo teraz zistené vo viac ako 800 vzorkách jeleňov a losov, a to len v štáte Wyoming, čo len zdôrazňuje rozsah a naliehavosť problému.
Nebezpečné prióny
„V srdci celej hádanky tejto choroby leží zvláštny vinník - prióny. Sú to nesprávne poskladané proteíny, ktoré môžu spôsobiť nesprávne poskladanie aj normálnych proteínov v mozgu, čo vedie k neurologickej degenerácii. Táto jedinečná vlastnosť robí priónové choroby obzvlášť znepokojujúce, pretože sú notoricky odolné a môžu pretrvávať v životnom prostredí roky, pričom odolávajú tradičným dezinfekčným metódam, ako je formaldehyd, žiarenie a spaľovanie pri extrémnych teplotách,” vysvetľujú Samuel J. White, docent v genetickej imunológii, a profesor Philippe B. Wilson z Nottingham Trent University.
Šírenie CWD predstavuje významné ekologické riziká a potenciálne riziká pre ľudské zdravie. Hoci neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že môže priamo infikovať ľudí, táto možnosť zostáva predmetom obáv. Priónové choroby, ako je Creutzfeldt-Jakobova choroba u ľudí a „choroba šialených kráv“ u hovädzieho dobytka, ukázali, že môžu prekročiť druhovú bariéru – s ničivými následkami.
Napríklad prepuknutie choroby šialených kráv v Británii malo za následok zabitie miliónov kusov dobytka a od roku 1995 viedlo k 178 ľudským úmrtiam pripisovaným ľudskej variante choroby. Napriek nedostatku potvrdených prípadov CWD u ľudí pretrvávajú obavy v dôsledku niekoľkých faktorov.
Dokážu infikovať človeka
„Po prvé, štúdie ukázali, že prióny zodpovedné za CWD môžu infikovať a šíriť sa v ľudských bunkách v laboratórnych podmienkach, čím sa zvyšuje spektrum potenciálneho prenosu. Po druhé, ľudia sú už neúmyselne vystavení potenciálne infikovaným zvieratám tým, že ich lovia a jedia. Správy naznačujú, že v roku 2017 ľudia skonzumovali ročne 7 až 15-tisíc zvierat infikovaných CWD, pričom prognózy naznačujú 20-percentný ročný nárast,” varujú odborníci.
Tisíce ľudí tak môžu nevedomky konzumovať mäso z infikovaných jeleňov. Situáciu podľa vedcov ďalej komplikujú aj neodmysliteľné ťažkosti spojené s detekciou a diagnostikou priónových chorôb u ľudí. Prióny totiž nespúšťajú imunitnú odpoveď, čo sťažuje ich detekciu.
Nemusí ísť pritom len o priamy prenos. Prióny v životnom prostredí kontaminujú pôdu, vodu a iné environmentálne zdroje. Keďže sú odolné a schopné pretrvávať v životnom prostredí dlhší čas, dlhodobé dôsledky na ľudské zdravie zostávajú nateraz nejasné.
Aj v Európe
V roku 2016 bola choroba diagnostikovaná u voľne žijúcich jeleňov v Nórsku. Tento vývoj podčiarkuje možnosť rozšírenia CWD za hranice súčasného rozsahu a zdôrazňuje potrebu medzinárodnej spolupráce pri monitorovaní a kontrole choroby.
„Riešenie mnohých výziev, ktoré predstavuje CWD, si vyžaduje komplexný a koordinovaný prístup. To zahŕňa posilnenie dohľadu a monitorovania na sledovanie šírenia choroby a implementáciu prísnych opatrení biologickej bezpečnosti na zabránenie ďalšiemu prenosu,” varujú odborníci.
„V konečnom dôsledku prízrak CWD podčiarkuje vzájomnú prepojenosť ekosystémov a ľudského zdravia. Ak budeme dbať na varovania vedcov a podnikneme rozhodné kroky na zmiernenie rizík, môžeme sa snažiť chrániť voľne žijúce živočíchy aj ľudskú populáciu pred zákerným zovretím CWD a inými vznikajúcimi zoonotickými chorobami,” dodávajú na záver.
