Všeobecný súhlas, kedy a ako sa ľudia prvýkrát dostali a usadili v Amerike, je predmetom značnej kontroverzie. Ako pripomína portál The Conversation, v 20. storočí archeológovia verili, že ľudia sa dostali do vnútrozemia Severnej Ameriky najskôr asi pred 14 000 rokmi.
Profesor environmentálnych a geografických vied Matthew Robert Bennett a docentka v homininskej paleoekológii z Univerzity v Bournemouthe Sally Christine Reynolds však vo svojom novom výskume zistili niečo iné. „Náš nový výskum však zistil niečo iné. Naša najnovšia štúdia podporuje názor, že ľudia boli v Amerike asi pred 23-tisíc rokmi,” konštatujú.
Zastaralé názory
Odborníci 20. storočia si mysleli, že vzhľad ľudí sa zhodoval s vytvorením bezľadového koridoru medzi dvoma obrovskými ľadovými príkrovmi rozprestierajúcimi sa na území dnešnej Kanady a severu USA. Podľa tejto myšlienky koridor, spôsobený topením na konci poslednej doby ľadovej, umožnil ľuďom trekovať z Aljašky do srdca Severnej Ameriky.
„Postupne sa táto ortodoxia rozpadla. V posledných desaťročiach sa dátumy najskorších dôkazov o ľuďoch vkradli späť spred 14-tisíc rokov na 16-tisíc rokov. To je stále v súlade s tým, že ľudia sa dostali do Ameriky len vtedy, keď sa končila posledná doba ľadová,” vysvetľuje dvojica.
V roku 2021 publikovali článok, ktorý datoval fosílne stopy objavené v Novom Mexiku asi pred 23-tisíc rokmi, čo je o sedem tisíc viac, ako bolo doteraz považované. „Naše závery boli kritizované, ale teraz sme zverejnili dôkazy potvrdzujúce skoré dátumy.”
Pomohol im peľ
Aj keď si peľ zrejme predstavíš ako nočnú moru alergikov, fosilizovaný peľ ale môže byť silným vedeckým nástrojom. „V našej štúdii z roku 2021 sme uskutočnili rádiokarbónové datovanie na bežných semenách trávy v priekopách nájdených vo vrstvách sedimentov nad a pod miestami, kde sa našli stopy.”
Rádiokarbónové datovanie je robustné a dobre pochopiteľné. Týmto spôsobom môžeš datovať akýkoľvek druh organickej hmoty, pokiaľ jej máš dostatok. „Dvaja členovia nášho tímu, Kathleen Springer a Jeff Pigati z United States Geological Survey, sa teda vydali datovať peľové zrná. Peľové zrná sú však naozaj malé, zvyčajne majú priemer okolo 0,005 milimetra, takže ich potrebujete veľa.”
Potrebovali ich tisíce, aby získali dostatok uhlíka na datovanie. Pre predstavu - približne 70-tisíc a viac zŕn. Lekárska veda poskytla pozoruhodné riešenie ich rébusu. Použili techniku nazývanú prietoková cytometria, ktorá sa bežnejšie používa na počítanie a odber vzoriek z jednotlivých ľudských buniek, na počítanie a izoláciu fosílneho peľu na rádiokarbónové datovanie.
Definitívne potvrdené
„Po vyše roku práce náročnej a nákladnej laboratórnej práce sme boli odmenení dátumami založenými na borovicovom peli, ktoré potvrdili pôvodnú chronológiu stôp. Ukázali tiež, že na tomto mieste chýbajú staré vodné efekty.”
Peľ im tiež umožnil zrekonštruovať vegetáciu, ktorá rástla, keď ľudia robili stopy. Dostali presne tie druhy rastlín, od ktorých očakávali, že tam budú rásť počas doby ľadovej v Novom Mexiku. Vyzerá to teda tak, že proti novým zisteniam sa už zrejme nikto z odbornej verejnosti nebude môcť postaviť.
