Pôrod je do dnešných dní pre ženy jedným z najťažších a často aj najstresujúcejších zážitkov, ktorým si v živote prejdú. Našťastie, medicína sa v priebehu rokov posunula vpred, a tak je dnes už bežné, že dostávajú rôzne opioidné lieky na zmiernenie bolestí (vo svete je bežný aj morfín, fentanyl, nalbufín či butorfanol), prípadne epidurálnu analgéziu.
Portál Pharmacy Times pripomína, že veľkým posunom vpred oproti minulosti je aj používanie vhodných hygienických metód, ktoré urobili pôrod pre matku oveľa bezpečnejším. Z histórie vieme, že v kritických situáciách si často nevedeli dať rady ani tí najskúsenejší. A potom prišiel na scénu cisársky rez.
História cisárskeho rezu
Pre zaujímavosť, prvý záznam o úspešnom cisárskom reze nájdeme už z roku 1500. Bol zaznamenaný vo Švajčiarsku profesionálnym kastrátom kráv, ktorý vykonal operáciu na svojej manželke. Problémom ale je, že mu verí len málokto.
Je to spôsobené nielen tým, že matka aj dieťa úspešne prežili náročnú operáciu. Správa o tejto operácii sa objavila až 82 rokov po údajnom cisárskom reze, nehovoriac o tom, že dieťa sa malo údajne dožiť 77 rokov. Len pripomenieme, že išlo o dobu, kedy sa mnohí nedožili ani 40. narodenín.
A ako teda vyzeral prvý reálne zdokumentovaný cisársky rez z roku 1830? Doktor John L. Richmond bol pri komplikovanom pôrode, ktorý trval príliš dlho na to, aby mohla matka prežiť. Okrem toho boli v dome, ktorý stál len necelý týždeň, a tak nemal podlahu ani strechu. Vietor počas búrlivej noci neustále zhasínal sviečky a doktor tak nie vždy vedel, čo robí.
Aj napriek tomu pomocou krivých nožníc a prsta vykonal cisársky rez. Problémom však bolo, že dieťa bolo „nezvyčajne veľké a matka veľmi tučná a bez pomoci som túto časť operácie považoval za zložitejšiu než som predpokladal.” Rozhodol sa, že bezdetná matka je lepšia ako dieťa bez matky a úspešne jej zachránil život.
Riskantná symfyziotómia
To len ilustruje, aké náročné a nebezpečné cisárske rezy svojho času boli. Často viedli k smrti jednej alebo rovno oboch ľudí - matky aj dieťaťa. Z tohto dôvodu boli cisárske rezy vo všeobecnosti poslednou možnosťou po vyčerpaní všetkých ostatných možností.
Oveľa bežnejším bol v tomto období chirurgický zákrok s názvom symfyziotómia. Nenechaj sa však pomýliť, neboj bezpečnejší. Počas neho sa lonová symfýza (kĺb nad vulvou pokrytý a spojený chrupavkou a vystužený väzmi a šľachami) preruší, aby sa rozšírila panva a zvýšila pravdepodobnosť pôrodu.
Tento zákrok bol veľmi riskatný a vyžadoval si neuveriteľnú presnosť a rýchlosť. Dovtedy sa vykonával ručne a úspech bol prinajlepšom premenlivý. A tu prichádza na scénu motorová píla.
Na rade je píla
Koncom 18. storočia spojili svoje hlavy dvaja škótski lekári - John Aitken a James Jeffray. Spoločne sa im podarilo vyvinúť prototyp motorovej píly, ktorá je dnes známa najmä v drevárskom priemysle. Ich zámer bol však úplne iný - chceli ju používať na vykonávanie symfyziotómie a excízie (odstránenie oblasti) chorých kostí.
Ich dizajn bol založený na hodinkovej retiazke so zubami, ktoré sa pohybovali pomocou ručnej kľuky. Aj keď teda matka nevidela svojho lekára s masívnou motorovou pílou, akú poznáme dnes, keď sa pozrela dole, mohla vidieť muža, ktorý rukou zúrivo krútil pílou priamo proti jej vulve.
Aj napriek bizarnosti nástroja boli pôrodníci a gynekológovia, ktorí v tom čase pracovali v teréne, ohromení tým, o koľko jednoduchšie bolo vykonávanie symfyziotómie oproti predchádzajúcim metódam. Vo svetle tohto úspechu bola reťazová píla o niekoľko rokov mechanizovaná, aby jej používanie bolo ešte o poznanie jednoduchšie.
Krátko nato ale bola reťazová píla nahradená točenou drôtovou pílou „Gigli”, ktorá sa najčastejšie používala na rezanie kostí. Čo však urobiť s motorovou pílou? Po jej zväčšení sa jej sila uplatnila od roku 1905 v drevárskom priemysle. Odvtedy sa používa na rezanie stromov a nie žien.
