V celej ostrovnej ríši, ktorá trpí prehlbujúcou sa demografickou krízou, nízkou pôrodnosťou a klesajúcim počtom obyvateľov, je veľkolepý úspech mesta Nagi v tomto smere zdrojom úcty a možno aj závisti. Mnohí sem prichádzajú, aby videli, ako miestni obyvatelia dosiahli takýto „zázrak“, píše pre Idnes.cz Ladislav Kryzánek.
V japonskej terminológii toto slovo nie je prehnané; Nagi sa skutočne nazýva „mesto zázrakov“. Takmer polovica tunajších domácností má tri a viac detí. Ďaleko od zhonu obrovských miest, ako je Tokio, sa tu ozýva niečo, na čo sa inde takmer zabudlo - nenútený detský smiech (alebo plač).
„Mnohé matky tu majú dokonca štyri deti. S pôrodnosťou tu nepociťujeme žiadny problém,“ hovorí miestna obyvateľka Sači Genba, ktorá v Nage vychováva svojich dvoch potomkov.
Japonská vláda by rada odhalila tajomstvo mimoriadnej pôrodnosti v Nagi, ktorá v roku 2019 vyústila do impozantného čísla 2,95, čo je priemerný počet detí, ktoré tamojšia žena porodí počas svojho života. Celojaponský priemer výrazne zaostáva a vlani klesol na 1,26, čo je výrazne pod hodnotou 2,1, ktorá je podľa demografov potrebná na zabezpečenie stabilnej populácie.
Japonsko bije na poplach. Menej detí znamená v budúcnosti nedostatok pracovných síl, menej pracovníkov nezabezpečí príjem pre starších ľudí atď. Viete, veď podobný problém rieši aj Česká republika.
„Nízka pôrodnosť je problém, ktorý buď vyriešime teraz, alebo nikdy,“ varoval dramaticky v januári premiér Fumio Kišida. Myslel to vážne, a tak sa obrátil priamo na zdroj, na rodičov a úradníkov v necelých 6 000 obyvateľov v meste Nagi. Zaujímalo ho, ako je možné, že v Nagi sa veci daria a inde nie.
Starosta Nagy Masachika Oku sa smeje, že podobnými otázkami je bombardovaný takmer neustále. Priznáva, že nepozná žiadny zázračný recept na to, aby sa rodilo viac detí. Úspech Nagi pripisuje súhre niekoľkých relatívne bežných okolností, ktorých účinok sa však znásobil.
Samotné mesto prešlo pred 20 rokmi krízou, dokonca bolo pod tlakom úradov zlúčené s dvoma susednými mestami do jedného administratívneho celku. Miestni obyvatelia to v minireferende odmietli. Nagi zostalo nezávislé, čo však okrem iného znamenalo, že bude musieť venovať viac prostriedkov na starostlivosť o vlastné obyvateľstvo, aby mohlo samostatne prežiť. Miestne vedenie čo najviac obmedzilo iné výdavky, aby mohlo dať viac peňazí na pomoc rodinám.
Mesto napríklad začalo poskytovať bezplatnú lekársku starostlivosť deťom a začalo platiť 100 000 jenov (približne 25 000 Kč) za každé druhé a ďalšie dieťa. Neskôr mesto pridalo ďalšie opatrenia na podporu rodín s deťmi, ako napríklad dotovanie starostlivosti o deti, zdieľanie nákladov na vzdelávanie a bývanie a bezplatnú liečbu neplodnosti. Na zvýšené náklady sa naučilo čerpať prostriedky z podporných fondov miestnej samosprávy.
„Ľudia tu prešli veľkou zmenou v prístupe, keď sa rozhodli, že sa nebudú spájať s inými obcami," povedal starosta Oku pre Los Angeles Times. ,,Keď majú ľudia dvadsať a tridsať rokov, naozaj si ťažko môžu dovoliť žiť vo väčšom priestore vo veľkom meste. Vedeli sme, že ak chceme mať viac detí, nemôžeme tam zostať,“ povedal Katsunoori Osaka pre CNN na otázku, prečo sa s manželkou pred ôsmimi rokmi presťahovali do Naga. Pracujú v miestnom priemyselnom parku a hovoria, že sa za toto rozhodnutie každý deň bijú.
V apríli tohto roku miestna vláda zriadila špeciálnu Agentúru pre deti a rodiny so závratným rozpočtom 34 miliárd dolárov. Jej hlavná úloha je jasná - motivovať Japoncov, aby mali deti. Šigehito Nakahara, koordinátor agentúry, priznáva, že sa inšpirovali stratégiou, ktorú úspešne použili v Nago.
„Spôsob, akým uvažujú v Nagu, teda vytváranie maximálnych možných podmienok pre domácnosti vychovávajúce deti, je prenosný do väčších komunít,“ hovorí Nakahara.
Podľa niektorých demografov sa úspech Nagy nezakladá ani tak na materiálnej podpore zo strany úradov, hoci je dôležitá, ale skôr na zmene myslenia. „Dôležité je, že obyvatelia Nagi si uvedomili, že mať deti je dobrá vec,“ povedala Miho Iwasawa z Inštitútu pre výskum obyvateľstva.
Tento postoj nie je v Japonsku vôbec bežný. Najmä medzi mladšou generáciou prevláda názor, že starať sa o potomstvo nie je dobrý nápad. Aj preto sa počet obyvateľov Japonska znižuje z desiatich na päť. S výnimkou Nagi.
