Príbeh manželov Fugatesovcov, osadníkov kolonizujúcich divočinu v Kentucky, nevybočuje zo stoviek podobných. Žili jeden pre druhého a podľa všetkého sa mali radi. Čoskoro bolo okolo ich domu rušno a Elizabeth priviedla na svet sedem detí. Jediný háčik bol v tom, že štyri z nich mali modrú pleť, píše iDnes.cz.
Presnejšie, farba pokožky ich potomkov sa menila od bledomodrej cez žiarivo šmolkovskú modrú až po čiernu a fialovú. Bola úplne odlišná od farby pokožky rodičov. Podľa zachovaných správ bola Elizabethina "pokožka biela ako horský vavrín, ktorý kvitne každú jar v údoliach potokov", a ani Martin Fugate sa neodchyľoval od bežnej palety telovej farby. Ich deti však boli úplne iné.
Keď sa ukázalo, že modrá farba nie je bezprostrednou prekážkou plnohodnotného života, nechali to rodičia tak. Zmierili sa s tým, že niektoré ich deti sú proste iné. Koniec koncov, žili dosť mimo civilizácie, takže nebolo veľa ľudí, ktorí by vedeli, že niekde pri Troublesome Creek žijú modrí ľudia.
Vzťahy na okraji civilizácie
Navyše celý príbeh vyzeral dosť nepravdepodobne. A do zapadnutého kraja prišli cesty a železnice až o sto rokov neskôr. A tých sto rokov rámcuje aj obdobie, počas ktorého sa "modrí" Fugateovci pravdepodobne viac-menej výlučne ženili a vydávali, len medzi sebou.
Incestné zväzky sú, samozrejme, dôvodom na pohoršenie, ale sú aj súčasťou reality postupnej kolonizácie Kentucky. Svet prvých osadníkov sa končil kopcom na obzore, a ak v oblasti vymedzenej horizontom neboli ďalší ľudia, jednoducho to inak nešlo. Vonkajšia izolácia a príbuzenské manželstvá však prispievali k tomu, že modrá anomália sa prenášala z generácie na generáciu.
Priemysel rodinu rozdelil, modrí však zostali spolu
Keď sa v blízkom mestečku Hazard začalo s ťažbou uhlia, menej modrí a svetlejší členovia rodiny sa rozptýlili po celých Spojených štátoch. Modrí sa za svoju odlišnosť hanbili a naďalej prežívali na Troublesome Creek. Aj preto, že teraz si okolie ich kobaltovomodrú pokožku spájalo s hriechom incestu.
Až v 60. rokoch 20. storočia sa dvaja z nich rozhodli riešiť svoju odlišnosť klinicky. S prosbou o pomoc sa obrátili na doktora Madisona Caweina, hematológa z vtedajšieho lekárskeho centra Kentuckej univerzity.
Vzácna dedičná porucha krvi
Stávka na Caweina sa ukázala ako výborná, pretože hematológ bol profesionálne oboznámený s iným podobným prípadom, ktorý sa vyskytol v izolovaných populáciách pôvodných obyvateľov Aljašky. Po niekoľkých testoch dospel k záveru, že Fugateovci, podobne ako oni, trpia vzácnou dedičnou poruchou krvi, ktorá spôsobuje nadmerné množstvo methemoglobínu v krvi.
Stručne povedané, methemoglobín je forma hemoglobínu, krvného farbiva, ktoré nie je schopné prenášať kyslík. U väčšiny belochov sa červený hemoglobín v krvi tela prejavuje cez kožu, ktorá má ružový nádych. U rodiny Fugateovcov nadmerné množstvo modrého methemoglobínu v krvi zmenilo farbu ich pokožky na modrú.
Normálna koncentrácia methemoglobínu v ľudskej krvi je približne jedno percento. Ak prekročí 20 percent, táto porucha môže spôsobiť nevzhľadné abnormality srdca. Ale v koncentrácii medzi 10 a 20 percentami sa zaobíde bez ťažkostí. Teda až na to, že sa prejaví modrou pokožkou bez iných príznakov.
Napokon, ako ukázala rodinná história, väčšina Fugatesovcov žila dlhý a zdravý život. Pani Luna Stacyová, ktorá bola zo všetkých najmodrejšia, porodila trinásť detí a dožila sa osemdesiatich štyroch rokov.
Jednoduché riešenie
Dedičná vada inej farby mala formálne jednoduché riešenie. Madison Cawein aplikoval ultramarínovú vakcínu. To znamená, že im vpichol metylénovú modrú, ktorá pomáha telu premieňať methemoglobín na hemoglobín. V priebehu niekoľkých minút po podaní sa azúrová pokožka nešťastných Fugatesovcov zmenila na ružovú. Za pár chvíľ prestali byť modrí.
Ak sa teda dnes vyberieš do Troublesome Creek s očakávaním modrej senzácie, nájdeš tam množstvo odkazov na históriu modrých ľudí. Tí sú však preč. Keď nadobudli svoje normálne sfarbenie, nadobro opustili izoláciu svojho rodného údolia. Teraz žijú vo Virgínii a Arkansase. Dokonca si zmenili aj priezviská, pretože nechcú byť spájaní so škaredou incestnou históriou.
Naďalej im však nápadne modrajú pery a nechtové lôžka, keď je im zima alebo sa nahnevajú. Čisto modrí ľudia však už medzi nimi nie sú. Sem-tam sa v klinickej štúdii ich mená ešte objavia. V tejto súvislosti sa často spomína Benjamin Stacy, ktorý podrobne zmapoval celý rodokmeň. Práve preto, aby zabránil opakovaniu scenára z roku 1820.
Portál Idnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, do ktorého patrí aj Brainee.sk
