Ľudstvo s veľkou pravdepodobnosťou čaká civilizačný kolapsUnsplash/Joseph Chan
StoryEditor

Ľudstvo čaká veľká korekcia populácie, varuje vedec. Civilizačný kolaps možno príde skôr, ako sme si pôvodne mysleli

Miroslav Kamody19.08.2023., 12:00h

Ignorujeme všetky varovania. Podľa odborníka to bude pravdepodobne znamenať kolaps civilizácie, ktorý príde skôr, ako si myslíme.

Lajkuj Brainee.sk na

Len pred niečo vyše dvoma storočiami, konkrétne v roku 1800, žila na planéte len jedna miliarda ľudí. O storočie neskôr to bolo už o 600 miliónov viac. A dnes je na planéte už viac ako osem miliárd ľudí, informuje portál ScienceAlert.

Tento druh rastu je pre našu ekosféru neudržateľný a riskuje „úpravu populácie“, ku ktorej by podľa novej štúdie, publikovanej v magazíne World, mohlo dôjsť pred koncom storočia.

image

Čo budeme robiť, keď sa nám minie miesto na pochovávanie? Odhalili scenár, ktorý nás môže čakať

Ideme neudržateľným tempom

Predpoveď je dielom populačného ekológa Williama Reesa z University of British Columbia v Kanade. Tvrdí, že využívame zdroje Zeme neudržateľným tempom a že naše prirodzené tendencie ako ľudí nám sťažujú nápravu tohto „pokročilého ekologického prekročenia“.

Výsledkom by mohla byť istá forma civilizačného kolapsu, ktorý „napraví“ svetovú populáciu, hovorí Rees. Podľa jeho slov by v najhoršom prípade mohol nastať už pred koncom storočia. Zostali by len tie najbohatšie a najodolnejšie spoločnosti.

„Homo sapiens sa vyvinul tak, aby sa reprodukoval exponenciálne, geograficky expandoval a spotreboval všetky dostupné zdroje,“ píše Rees vo svojom publikovanom článku.

image

Ľudstvo s veľkou pravdepodobnosťou čaká civilizačný kolaps

Unsplash/Luke Michael

Zabúdame na prírodný výber

„Po väčšinu evolučnej histórie ľudstva sa takýmto expanzionistickým tendenciám bránila negatívna spätná väzba. Vedecká revolúcia a používanie fosílnych palív však obmedzili mnohé formy negatívnej spätnej väzby, čo nám umožnilo naplno využiť náš potenciál exponenciálneho rastu.“

Rees poukazuje na to, že vďaka našej nadvláde nad planétou sme zabudli, že nás stále riadi prírodný výber. A čo viac, naša prirodzená inklinácia ku krátkodobému mysleniu, ktorá nám v našej evolučnej minulosti mimoriadne dobre slúžila, nás naďalej núti brať si toľko, koľko len môžeme získať, pokiaľ je to k dispozícii.

To podnietilo nadmernú spotrebu a znečistenie, za ktoré je teraz zodpovedná časť súčasnej svetovej populácie, ktorá sa bude zvyšovať so zvyšujúcou sa finančnou bezpečnosťou a veľkosťou populácie, tvrdí Rees. Meniaca sa klíma je dôkazom napätia, ktorému je planéta už vystavená, ale podľa neho je to len malý zlomok celkového problému prekročenia.

image

Svet čelí ďalšej ekologickej hrozbe – hmyz vymiera a ekosystémy skolabujú. Čo by sa stalo, keby sme vyhubili všetky komáre?

Kritický stav ignorujeme

Ako zdôrazňuje, keďže naďalej využívame množstvo fosílnych palív, súčasne ignorujeme aj ostatné príznaky prekročenia. Od našej spotreby biomasy až po narušenie planetárnych kolobehov živín, všetky tieto vzájomne prepojené problémy poháňajú šieste masové vymieranie Zeme a riskujú chaotické zrútenie základných životných systémov našej planéty.

A čo viac, naše navrhované riešenia, ako je prechod na obnoviteľné zdroje, v skutočnosti neriešia problém exponenciálneho rastu populácie a len ďalej prispievajú k nadmernej spotrebe, ktorá s tým súvisí. Otázkou je, či vylepšenia v technológii dokážu držať krok s rastúcimi požiadavkami, ktoré naša spotreba kladie na planétu.

Táto štúdia predpovedá, že ak inovácie nedokážu poskytnúť riešenia, nedostatok potravín, nestabilita biotopov, vojny a choroby môžu mať vplyv na počet obyvateľov.

image

Ľudstvo s veľkou pravdepodobnosťou čaká civilizačný kolaps

Unsplash/Joseph Chan

Zbytočné utrpenie miliárd ľudí

„Aj keď žiadny hlavný príznak prekročenia nemôže byť adekvátne riešený izolovane od ostatných, priame riešenie prekročenia by znížilo všetky dôležité príznaky súčasne,“ vysvetľuje. Ďalším bodom je, že si musíme viac uvedomovať nebezpečenstvo, v ktorom sa nachádzame, a hľadať spôsoby, ako dosiahnuť lepšiu rovnováhu vo vzťahu s planétou.

„V tom najlepšom zo všetkých možných svetov by sa celý prechod mohol v skutočnosti riadiť spôsobmi, ktoré zabránia zbytočnému utrpeniu miliónov (miliárd?) ľudí, ale toto sa nedeje – a ani nemôže stať – vo svete, ktorý je slepý voči svojej vlastnej ťažkej situácii,“ uzatvára Rees.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/ako-na-to, menuAlias = ako-na-to, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
18. november 2024 21:21