Populácia narastá a ľudia umierajú viac ako kedykoľvek predtým. Miesta, kde môžeme pochovať zosnulých sa však postupne míňajú. Aj na Slovensku sa na kremáciu či pohreb telesných ostatkov zosnulého na cintoríne čaká dlhšie.
Problém, ktorému ľudstvo aktuálne čelí, však nie je na ústupe. Práve naopak. Je preto potrebné zmeniť pohľad a spôsob pochovávania aký volíme pre zosnulých.
Zaujímavé a desivé zároveň
Kostnice, ktoré môžeš vidieť v niekoľkých častiach Európy svedčia o tom, že problém s nedostatkom miesta tu bol aj v minulosti. Kostoly a kláštory preplnené ľudskými kosťami dnes už naháňajú strach. Kaplnky však nimi boli zdobené práve z dôvodu, že ľudské pozostatky mali byť uskladnené na posvätnom mieste.
Sakrálne stavby v ktorých boli ľudské kosti poukladané do rôznych geometrických tvarov, pôsobili ako umelecké dielo. Dôvodov prečo pozostalí volili takéto uskladňovanie, bolo hneď niekoľko. V časoch keď zúrili vojny, mor, hladomor či iné epidémie nebolo veľa možností, ako dôstojnejšie uložiť pozostatky hromadne umierajúcich. V niektorých mestách, ako napríklad Brno, kostnice vznikli z dôvodu dlhodobého uskladňovania kostí v centre mesta. V neposlednom rade to vnímali ako výzdobu či umelecké dielo, ktoré má svoj význam a silný odkaz pre živých. Poukazuje na to, že všetko je pominuteľné. Zároveň má pripomínať, že smrť je každodennou súčasťou našich životov.
Ako sú na tom Angličania
Aj Spojené kráľovstvo sa v súčasnosti musí vysporiadať s preplnenými cintorínmi. Pozemky, ktoré sú vyhradené pre hrobové miesta, nemožno donekonečna rozširovať. Portál Unilad uverejňuje hneď niekoľko možností, ako by sme túto situáciu mohli vyriešiť.
Jednou je, zmena spôsobu, akým sa zbavujeme mŕtvych. Ruka v ruke s tým zároveň ide aj spôsob, akým si ich pripomíname. Kremácia je populárna voľba, ako čo najbezpečnejšie zlikvidovať telo zosnulého a aktuálne je v Spojenom kráľovstve najobľúbenejšia. Aj to ale predstavuje určité problémy. Do ovzdušia sa šíri veľké množstvo emisií oxidu uhličitého. Odborníci dokonca upozorňujú aj na fakt, že zubné výplne zosnulých môžu do ovzdušia uvoľňovať ortuť. A tu už končí všetka sranda.
Čo na to povieš?
Angličania preto prichádzajú s lepšími a vynaliezavejšími riešeniami. Jedným z nich je napríklad pochovať zosnulého v kapsule pod stromom. Jeho telo sa bude rozkladať a pre strom budú tieto živiny prospešné. Cintoríny by tak po novom vytvárali zalesnené oblasti.
Ďalšie riešenie sa ti už možno nebude až tak pozdávať, no ak si odmyslíš kultúrne zvyklosti, ktoré sú nám vštepované od detstva, nemusí to byť až také nepredstaviteľné. Prichádzajú s myšlienkou kompostovania. Telo by sa umiestnilo do boxu z mycélia húb a baktérií, ktoré by urýchľovali proces rozkladu tela. Napokon by z neho neostalo nič. Aj napriek tomu, že takéto riešenie je veľmi ekologické, mnohí sa s touto predstavou vyrovnajú len ťažko.
Stále prítomným problémom je vnímanie ľudí. Hroby sú pre nich akýmsi spojením s mŕtvymi. Radi navštevujú miesto, na ktorom sú pomyselne pri zosnulých. Môžu im venovať chvíle spomínania, položiť im na hrob kvety a preukazovať im tak, že na nich nezabudli.
Navrhuje sa, aby boli staršie hroby používané opätovne. No odborníci tvrdia, že tým sa celý problém len odďaľuje a stretávajú sa s veľkým nesúhlasom. Ľudí desí predstava, že ich zosnulý blízky má v posmrtnom živote "spolubývajúceho".
Uvažuje sa nad alternatívami, ako si svojich blízkych zosnulých pripomínať a uctievať. V Spojenom kráľovstve zvažujú možnosti, že by išlo napríklad o lavičku, ktorá by bola umiestnená na obľúbené miesto mŕtveho, alebo pamätná tabuľa na mieste kde trávil veľa času. Napríklad v krčme či kaviarni.
Nech by to ale bolo kdekoľvek, predstavovalo by to niečo osobné a tak by sa spojenie s ich mŕtvymi blízkymi určite nepreťalo.
