Vedcom sa podarilo vytvoriť úplne prvé „syntetické embryo“ na svete vypestované v laboratóriu. Ako informuje portál Futurism, tento prelomový moment vo vede znovu vyvolal zúrivé etické debaty.
Tímu výskumníkov z izraelského Wizemann Institute of Science pod vedením molekulárneho genetika Josepha Hannu sa podarilo vytvoriť syntetické myšacie „embryo“ v laboratóriu bez oplodnených vajíčok alebo maternice. Tu nám potenciálne umožňuje nahliadnuť do toho, čo sa deje v počiatočných štádiách tehotenstva všeobecne, a teda aj toho ľudského.
Rozhodujúce štádium
Tento nový model embrya, ako sa podrobne uvádza v článku publikovanom tento týždeň v časopise Cell, dokázal napodobniť všetky výtvory raného tela, „vrátane prekurzorov srdca, krvi, mozgu a iných orgánov“, ako aj „podporujúcich buniek, ako sú tie, ktoré sa nachádzajú v placente a iných tkanivách, ktoré sú potrebné na vytvorenie a udržanie tehotenstva,“ ako napísala výskumníčka kmeňových buniek z University of Melbourne Megan Munsie v článku pre The Conversation.
„Toto je rozhodujúce štádium: u ľudí sa v tomto čase ukončí veľa tehotenstiev a my vlastne nevieme prečo,“ napísala Munsie. „Mať modely poskytuje spôsob, ako lepšie pochopiť, čo sa môže pokaziť, a možno aj pohľad na to, čo by sme s tým mohli urobiť.“
Výskum potrvá desaťročia
Modely embryí však prežil iba osem z 20-dňového embryonálneho cyklu myši, čo je kritická nevýhoda, ktorá vzhľadom na stanovený cieľ firmy Renewal Bio. Tú založila spoločnosť Hanna, aby komerčne financovala tento výskum. Cieľom startupu je vyvinúť syntetické ľudské kmeňové bunky v snahe „vyriešiť“ ľudské zdravotné krízy.
Podľa vedcov je však tento druh vedy ešte stále v plienkach, takže potrvá celé desaťročia, kým sa dostane na požadovanú úroveň. Stručne povedané, Bio Renewal chce vytvoriť verzie ľudí v embryonálnom štádiu, aby mohol zbierať tkanivá na transplantácie.
Kritika z odborných kruhov
Kritici, ktorí hovorili s MIT Technology Review, povedali, že nie je čas hovoriť o vytvorení syntetických ľudských embryí, najmä vzhľadom na väčší politický kontext a kontroverziu okolo výskumu. „Nie je to absolútne nevyhnutné,“ povedal Nicolas Rivron, vedec kmeňových buniek z Viedenského inštitútu molekulárnej biotechnológie, „tak prečo by ste to robili?“
So svojou kritikou ale nie je sám. „Syntetické ľudské embryá nie sú bezprostrednou perspektívou,“ povedal v reakcii na nový výskum pre The Guardian James Briscoe z Inštitútu Francisa Cricka v Londýne. „Vieme menej o ľudských embryách ako o myších embryách a neefektívnosť myších syntetických embryí naznačuje, že preklad zistení na človeka si vyžaduje ďalší vývoj,“ dodal.
Zdá sa, že bez ohľadu na to, kam výskumníci spadajú do tejto témy, väčšina súhlasí s tým, že je príliš skoro začať vážne hovoriť o etike syntetických ľudských embryí – no napriek tomu je to prielom, ktorý môže ostatných nasmerovať tým správnym smerom.