Aj keď ľudská prítomnosť vo vesmíre je realitou od roku 1961, téma sexu je stále žalostne podhodnotená. Existuje len veľmi málo oficiálnych vedeckých štúdií o sexe vo vesmíre. Neoficiálne a v teoretickej rovine sa k tejto téme však niektorí vedci a kozmonauti vyjadrujú.
Sex vo vesmíre je logistická nočná mora s problémami siahajúcimi od plávajúcich tekutín až po zmenšovanie mužnosti, hovorí vedec financovaný NASA. John Millis, fyzik a astronóm, hovoril pre The Sun Online o problémoch, ktorým čelia astronauti, ktorí by sa o niečo chceli pokúsiť v mikro gravitácii. „Aj ten najľahší dotyk môže sťažiť zotrvanie v kontakte, ak obe osoby nie sú správne ukotvené. Astronauti sa budú musieť oprieť o vesmírnu stanicu, a dokonca aj o seba navzájom. Spoločný spací vak alebo niečo podobné by možno tento problém vyriešil,“ dodáva.
„Ďalším problémom je, že hladina mužského testosterónu vo vesmíre prudko klesá, čo znamená, že dobrodruhovia jazdiaci na raketách trpia nedostatkom sexuálnej túžby,“ hovorí Millis. Sex v prostredí bez gravitácie by viedol k tomu, že všetky telesné tekutiny tvoriace pri sa sexe, sa hromadia a plávajú po kabíne. Akademik sa však domnieva, že napriek ťažkostiam by sa pár „určite mohol vzrušiť a dosiahnuť vrchol vo vesmíre.“
Prvé špekulácie o sexe na vesmírnej stanici prišli už v roku 1992
Predstavy sa začali rozpínať v roku 1992, keď sa objavila správa, že Jan Davis a Mark Lee, dvaja astronauti, ktorí išli na obežnú dráhu na palube raketoplánu Endeavour, sa tajne zosobášili deväť mesiacov pred svojou misiou. Nasadenie manžela a manželky na tú istú misiu bolo pre NASA prvým uvádza portál Vice.com. Vesmírna agentúra následne takéto párovanie zakázala. Okamžite to vyvolalo špekulácie, že mohli byť prvým párom v histórii, ktorý si užili vo vesmíre medové týždne so všetkým čo k tomu patri. NASA to samozrejme poprela a v otázke sexu medzi astronautmi je veľmi obozretná pričom predtým uviedla, že „žiadni ľudia nikdy sex vo vesmíre nemali“.
Pohlavný styk vo vesmíre, ako rozsiahlejšiu vedeckú tému, prvýkrát priniesli až v roku 2021. Tím piatich kanadských akademikov v štúdii vyzvali vesmírne organizácie, aby prijali novú disciplínu „vesmírna sexuológia“. „Pochopenie sexu a toho, ako bude fungovať v prostredí s nízkou gravitáciou, je nevyhnutné pre úspech misií v hlbokom vesmíre a budovanie osád mimo sveta,“ uviedli akademici z Concordia University v Montreale. NASA sa na túto tému vyjadrila len veľmi stroho. „V prvom rade nám ide o zaistenie zdravia a bezpečnosti členov posádky vo vesmíre na dlhé časové obdobia," povedal hovorca NASA v rozhovre pre Mic.com .
Masturbácia v beztiažovom stave
Početné štúdie ukázali, že masturbácia môže byť dobrá pre duševné zdravie jednotlivca, ale existujú aj fyzické výhody pre sebapotešenie. Pred niekoľkými rokmi Marjorie Jenkins, poradkyňa NASA a expertka na sex a rodové zdravie, napísala vo svojom článku , že ejakulácia je pre mužov nevyhnutná, aby sa vyhli riziku tvorby baktérií. Ich hromadenie v prostate, by mohlo viesť k infekciám močového ústrojenstva. Mnohé štúdie tiež dospeli k záveru, že masturbácia je skvelý spôsob, ako zmierniť stres a úzkosť, ktoré sa pri plnení vesmírnych misii často vyskytujú.
Napriek tomu, že NASA mlčala, či ich astronauti masturbujú na vonkajšej obežnej dráhe, mnohí ruskí kozmonauti to všetko v rozhovoroch odhalili. Sovietsky kozmonaut na dôchodku menom Valeri Polyakov si vo svojom denníku napísal, že „služba psychologickej podpory nám poslala niekoľko pekných, farebných filmov, ktoré pomáhajú obnoviť našu vôľu, aby sme sa správali ako normálni dospelí muži. Nie je sa za čo hanbiť. Muži o týchto veciach premýšľajú, nemožno sa od nich odvrátiť.“
Nočný televízny moderátor Conan O´Brien sa vo svojej show spýtal inžiniera NASA, či niekedy priniesol porno na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Vedec to poprel s tým, že na palube ISS existujú pravidlá proti masturbácii. Ďalší astronaut menom Ron Garon priznal naopak vo vlákne Ask Me Anything Reddit, že „neviem o ničom, čo by sa stalo ľudskému telu na Zemi, čo by sa nemohlo stať vo vesmíre“, keď sa ho pýtali, či už mal vo vesmíre erekciu. Ďalej vyvrátil dohady, že astronauti nikdy nemôžu nájsť príležitosť na sebastimuláciu na vesmírnej stanici. „Napriek celkovému nedostatku súkromia na palube je ISS zjavne stále dostatočne veľká na to, aby si ten kto chce našiel nejaké tiché miestečko,“ priznal Garon. V rozhovore pre časopis Men‘s Health Magazine z roku 2014 astronaut menom Michael Mullane povedal, že na svojich vesmírnych misiách mal takú erekciu „že by s ním mohol vŕtať kryptonit“.
„Myslím si, že nastáva čas, keď sa sexualita vo vesmíre bude musieť riešiť,“ povedal Paul Root Wolpe, riaditeľ Centra pre etiku Emory University a hlavný bioetik v NASA. „Neviem, či má NASA oficiálnu politiku týkajúcu sa sexu vo vesmíre, ale príde čas, keď NASA bude musieť dať nejaké rozsiahlejšie stanovisko k týmto druhom vzťahov.“
