Vtáci trpia kvôli nášmu platovému odpadu.Birdsanddebris.com/
StoryEditor

Trpia možno aj kvôli tebe. Vtáky po celom svete žijú z odpadkov ľudí, mnohé z nich to stojí život

kam06.08.2022., 14:00h

Vtáctvo po celom svete trpí len preto, že človek sa ani po toľkých rokoch poriadne nenaučil, ako nakladať s odpadom. Jasné dôkazy sú aj na Slovensku.

Lajkuj Brainee.sk na

Pokiaľ aj ty stále patríš k tým, ktorí neseparujú odpad a špaky hádžu na zem, gratulujeme. Aj ty prispievaš k tomu, že vtáctvo po celom svete trpí. Ako totiž informuje portál BBC News, vtáky zo všetkých kontinentov okrem Antarktídy boli odfotené, ako hniezdia alebo sa zamotávajú do našich odpadkov.

Fotografie boli zozbierané v rámci projektu s názvom Birds and Debris. Vedci, ktorí projekt riadia, hovoria, že už videli vtáky uväznené alebo hniezdiace úplne vo všetkom - od lana a rybárskeho vlasca až po balónovú stuhu či jednu žabku, obuv, ktorú ľudia nosia najmä v lete.

image

Eko Inak Podcast: Všetko, čo chceš a potrebuješ vedieť o plytvaní potravinami

Je to stále horšie

Najhoršie na tom je, že situácia sa vôbec nezlepšuje. Jasným ukazovateľom toho je, že takmer štvrtina fotografií zobrazuje vtáky hniezdiace alebo zapletené do jednorázových masiek, ktoré ľudia používali počas pandémie koronavírusu. Projekt sa pritom zameriava najmä na zachytenie vplyvu plastového znečistenia na svet vtákov.

„V podstate, ak si vták postaví hniezdo pomocou dlhých vláknitých materiálov – ako sú morské riasy, konáre alebo trstina – je pravdepodobné, že bude mať niekde v hniezde ľudské trosky,“ povedal doktor Alex Bond z Prírodovedného múzea v Londýne a jeden zo zapojených výskumníkov.

image

Hniezdo postavené z plastových tašiek v Senci.

Birdsanddebris.com/

Projekt, ktorý spolu s kolegami vedie už štyri roky, má za cieľ upozorniť na rozšírený problém plastového odpadu v životnom prostredí. „Keď začnete hľadať tieto veci, uvidíte ich všade,“ povedal. „Mali sme správy z Japonska, Austrálie, Srí Lanky, Spojeného kráľovstva, Severnej Ameriky - je to skutočne globálny problém.“

Všade samé rúška

V nedávnej štúdii sa tím zaoberal tým, koľko z odoslaných fotografií obsahuje osobné ochranné prostriedky súvisiace s pandémiou (PPE). Zistili, že sa objavila v takmer štvrtine predložených fotografií. „Sú to takmer výlučne rúška,“ povedal doktor Bond.

„A ak si spomeniete na rôzne materiály, z ktorých je chirurgické rúško vyrobené – je to elastická látka, ktorú vidíme zamotanú okolo nôh vtákov, alebo môžeme vidieť vtáky zranené pokusom prehltnúť látku alebo tvrdý kus plastu, ktorý ju pripevňuje na vašej tvári,“ dodáva odborník.

Vedci tvrdia, že takto chcú poukázať na „systémový problém“, ktorý vedie k tomu, že v životnom prostredí končí toľko odpadu. Vedúca výskumníčka Justine Ammendolia z Dalhousie University v Kanade pre BBC News povedala, že vidieť rozsah dopadu na živočíšne druhy na celom svete je „zničujúce“.

Potrebujeme celoplošnú zmenu

„V apríli 2020 bolo prvé pozorovanie vtáka visiaceho na maske na strome zaznamenané z Kanady a tieto pozorovania sa potom rozšírili na medzinárodnej úrovni,“ povedala. „Skutočne to len demonštruje škody, ktoré sú ľudia schopní spôsobiť životnému prostrediu vo veľmi krátkom čase na celom svete.“

„Prechod na bambusovú zubnú kefku alebo plátennú nákupnú tašku nezachráni svet, pretože väčšina súčasnej plastovej výroby je komerčná a priemyselná,“ doplnil ju Bond. 

image

Vieš, kde v skutočnosti končí darované oblečenie? Riešenie jednej katastrofy môže spôsobiť ďalšiu

Doktorandka Justine Ammendolia dodala: „Pre ľudí, ktorí vidia tieto zábery prvýkrát, je v poriadku cítiť smútok. Musíme sa však poučiť zo zbytočného a často neviditeľného utrpenia, ktoré počas pandémie zažili niektoré voľne žijúce živočíchy. Dúfam, že ľudia využívajú svoj smútok na to, aby konali.“

Dr Bond prirovnal globálnu akciu potrebnú na riešenie znečistenia plastmi k Montrealskému protokolu, ktorý zakázal chemikálie poškodzujúce ozónovú vrstvu – zmluvu, ktorá sa všeobecne považuje za jednu z najúspešnejších globálnych dohôd, aké boli kedy podpísané. „Potrebujeme to isté s plastovým znečistením a týmto smerom sa pohybujeme, ale len veľmi, veľmi pomaly,“ dodal na záver.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/klimaticka-zmena, menuAlias = klimaticka-zmena, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
21. november 2024 21:01