Kopa násilia, kazenie si očí, zlý vplyv na životné rozhodnutia a vnímanie beztrestnosti svojich konaní. To sú len niektoré z typických argumentov rodičov, keď ich deti trávia príliš veľa času hraním videohier. Výskumníci by však s nimi zrejme nesúhlasili. Ako totiž informuje portál ScienceAlert, vedci spojili zvýšený čas strávený hraním videohier so zvýšením inteligencie u detí.
Zatiaľ čo rozdiel v kognitívnych schopnostiach bol malý a nestačí na preukázanie kauzálneho vzťahu, stačí, aby bol pozoruhodný. Štúdia okrem toho starostlivo zohľadnila premenné vrátane rozdielov v genetike a sociálno-ekonomickom zázemí dieťaťa. Medzitým sa nezdalo, že sledovanie televízie a používanie sociálnych médií má pozitívny alebo negatívny vplyv na inteligenciu.
{article}66973{/article}
Vyššie IQ
Výskum by sa ale mal ukázať ako užitočný v diskusii o tom, koľko času pred obrazovkou je vhodné pre mladé mysle. „Digitálne médiá definujú moderné detstvo, ale ich kognitívne účinky sú nejasné a búrlivo sa o nich diskutuje,“ píšu vedci vo svojom publikovanom článku v Scientific Reports. „Veríme, že štúdie s genetickými údajmi by mohli objasniť kauzálne tvrdenia a opraviť typicky nezapočítanú úlohu genetických predispozícií.“
Výskumníci sa zamerali na záznamy času stráveného pred obrazovkou u 9 855 amerických detí v ABCD Study vo veku 9 alebo 10 rokov. V priemere mladí ľudia uviedli, že strávia 2,5 hodiny denne sledovaním televízie alebo online videí, jednu hodinu hraním videohier a pol hodina socializácie cez internet. Vedci potom o dva roky neskôr získali prístup k údajom pre viac ako 5-tisíc z týchto detí. V medziobdobí tí v štúdii, ktorí uviedli, že trávili viac času videohrami, ako je obvyklé, zaznamenali nárast o 2,5 bodu IQ nad priemerný nárast.
{embed_photo}32679{/embed_photo}
Zvýšenie IQ bolo založené na výkone detí v úlohách, ktoré zahŕňali čítanie s porozumením, vizuálno-priestorové spracovanie a úlohu zameranú na pamäť, flexibilné myslenie a sebakontrolu. Je dôležité poznamenať, že hoci sa štúdia zamerala iba na deti v Spojených štátoch a nerozlišovala medzi typmi videohier (mobilné verzus konzolové hry), stále ide o cenný pohľad na hranie a IQ – a podporuje myšlienku, že inteligencia nie je pevná konštanta, s ktorou sa rodíme.
V hre je veľa ďalších faktorov
„Naše výsledky podporujú tvrdenie, že čas strávený pred obrazovkou vo všeobecnosti nezhoršuje kognitívne schopnosti detí a že hranie videohier môže skutočne pomôcť zvýšiť inteligenciu,“ hovorí neurológ Torkel Klingberg z Karolinska Institute vo Švédsku.
Ako poznamenávajú vedci, toto nie je prvá štúdia, ktorá naznačuje, že by mohla existovať súvislosť medzi časom, ktorý deti trávia hraním hier, a rozvojom ich kognitívnych schopností – a zdá sa, že s videohrami sú spojené aj ďalšie výhody. Tím, ktorý stojí za súčasným výskumom, tvrdí, že malá veľkosť vzoriek, rôzne návrhy štúdií a nedostatok zohľadnenia genetických a sociálno-ekonomických vplyvov, to všetko viedlo k protichodným správam o účinkoch času pred obrazovkou, ktoré sme doteraz videli.
{article}66453{/article}
To všetko znamená, že v hre je veľa faktorov, pokiaľ ide o to, ako sa inteligencia môže rozvíjať a formovať, ako aj o rôznych spôsoboch, ktorými môže čas strávený pred obrazovkou ovplyvniť naše telá a naše zvyky. Je však potrebných omnoho viac výskumov. „Neskúmali sme účinky správania na obrazovke na fyzickú aktivitu, spánok, pohodu alebo školský výkon, takže o tom nemôžeme nič povedať,“ hovorí Klingberg.
