Potraviny budúcnostiUnsplash/matilda Bellman, Thanh Soledas, Ahnaf Piash/
StoryEditor

Svet sa mení a s ním aj stravovanie. Toto bude podľa vedcov na našom tanieri v roku 2050 úplne bežné

kam23.05.2022., 15:00h

V budúcnosti by sme si na raňajky mohli vychtnávať falošný banán či maškrtiť na ovocí stromu pandanus.

Lajkuj Brainee.sk na

Invázia Ruska na Ukrajinu priniesla nezmyselnú vojnu, no zároveň poukázala na nebezpečenstvo spoliehania sa na niekoľko celosvetovo obchodovaných plodín. Situácia narušila vývoz obilnín, pričom Ukrajina už dávnejšie oznámila úplný zákaz vývozu niektorých plodín, ktorý bude platiť minimálne celý tento rok.

Rusko a Ukrajina sa na svetových zásobách slnečnicového oleja podieľajú viac než 70 percentami, čo znamená zásadný problém. Aj preto sa vedci rozhodli zostaviť zoznam málo známych rastlín, ktoré by sa do roku 2050 mohli stať základom nášho jedálnička, informuje BBC News.

image

Budúcnosť prinesie aj zmenu nášho stravovania

Unsplash/thought Catalog/

Potravinové šoky nás môžu položiť

Až 90 percent kalórii pochádza z len 15 plodín. Odborníci z Kráľovskej botanickej záhrady v Londýne hľadajú prísady, ktoré by zabezpečili budúcnosť nášho stravovania. Klimatické zmeny zvyšujú riziko vážnych „potravinových šokov“, kedy úroda nedosiahne predpokladané množstvá, čo spôsobuje nárast cien základných potravín na celom svete.

„Diverzifikácia jedla, ktoré jeme, je jedným z riešení na zmiernenie hladu, straty biodiverzity a pomoc pri adaptácii na zmenu klímy,“ hovorí výskumník Sam Pirinon. „Vieme, že na celom svete existujú tisíce jedlých druhov rastlín, ktoré konzumujú rôzne populácie, a práve tu môžeme nájsť niektoré z riešení týchto globálnych výziev budúcnosti,“ hovorí.

image

Toto zabije ročne viac ľudí ako covid od začiatku pandémie. Podieľ na miliónoch úmrtí máme aj my

Z viac ako 7-tisíc jedlých rastlín na celom svete sa iba 417 vo veľkom pestuje a používa na výrobu potravín. A ktoré z nich by sa do roku 2050 mohli stať stabilnou súčasťou našich tanierov?

Pandanus

Pandanus je malý strom, ktorý rastie v pobrežných oblastiach od tichomorských ostrovov po Filipíny. Listy sa používajú na ochutenie sladkých a slaných jedál vo veľkej časti juhovýchodnej Ázie, zatiaľ čo ovocie podobné ananásu sa môže konzumovať surové či varené.

Strom dobre zvláda aj náročné podmienky vrátane sucha, silného vetra a posypovej soli, hovorí výskumný pracovník Marybel Soto Gomez. „Je to klimaticky odolné a výživné jedlo, ktoré je tiež chutné,“ hovorí.

„Bolo by skvelé diverzifikovať naše potravinové portfólio tak, aby zahŕňalo potraviny, ktoré sú kultúrne vhodné, výživné a dajú sa pestovať v náročných podmienkach po celom svete. Ak sa dá pandanus využívať udržateľne, bez vyčerpania zdrojov pre miestnych ľudí, mali by sme ho pestovať vo väčšej miere,“ hovorí.

image

Pandán

Unsplash/rod Long/

Fazuľa

Strukoviny sú ďalšou „potravinou budúcnosti.“ Sú lacné, s vysokým obsahom bielkovín a vitamínov B a sú prispôsobené širokému spektru prostredí od brehov oceánov až po horské svahy. Na svete existuje 20-tisíc druhov strukovín, no my používame len hŕstku. Predpokladá sa, že vo voľnej prírode sú ďalšie stovky, ktoré vedci zatiaľ ešte ani nepoznajú.

Fazuľa morama je základnou potravinou v častiach Botswany, Namíbie a Južnej Afriky, kde sa varí s kukuricou alebo sa melie na prášok na kašu alebo nápoj podobný kakau. Nie všetky strukoviny sú jedlé, ale odborníci skúmajú vlastnosti rôznych druhov, aby zistili, ktoré z nich môžu poskytnúť potravu a živiny potrebné pre ľudí.

image

FOTO Bratislava sa zmení na nepoznanie. Štvorprúdovku v historickom centre mesta pretne zelený park

Divoké obilniny

Obilniny, ktoré pochádzajú z tráv, majú obrovskú rozmanitosť s viac ako 10-tisíc druhmi, ktoré ponúkajú veľa potenciálu pre nové potraviny. Fonio je výživná africká obilnina používaná na výrobu kuskusu, kaše a nápojov. Rastlina sa pestuje lokálne a znáša suché podmienky, čo z nej robí skvelú voľbu v oblastiach, kde sú klimatické zmeny už teraz najciteľnejšie.

Falošný banán

Enset alebo „falošný banán“ je blízky príbuzný banánu, ale konzumuje sa iba v jednej časti Etiópie. Banánovité plody rastliny sú nejedlé, ale škrobovité stonky a korene sa dajú skvasiť a použiť na prípravu kaše a chleba.

image

Banán

Unsplash/louis Hansel/

Štúdie naznačujú, že plodina podobná banánom má potenciál uživiť viac ako 100 miliónov ľudí v otepľujúcom sa svete. Vzhľadom na to, že si nevieme poradiť s nastupujúcou klimatickou zmenou je pravdepodobné, že čoskoro sa budeme musieť s niektorými plodinami definitívne rozlúčiť a zmieriť sa s tým, že budúcnosť možno patrí falošnému banánu.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/gastro/nove-trendy, menuAlias = nove-trendy, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
28. jún 2022 04:20