Väčšina z nás vníma svet pomerne „tradične“. Očami vidíme, ušami počujeme, chuť registrujeme jazykom. Lenže u ľudí so synestéziou tieto hranice nie sú také pevné. Zvuk môže vyvolať farbu (ale aj tvar alebo textúru), písmeno môže mať vždy konkrétny odtieň, slová môžu mať konkrétnu chuť a pohľad na dotyk iného človeka môže vyvolať pocit, akoby sa niekto dotkol aj ich samotných. Práve preto existuje viacero typov synestézie, píše portál ScienceAlert.
Zaujímavé je, že tieto vnemy nie sú náhodné. Zvyčajne bývajú stabilné a opakujú sa dlhé roky. Sú mimovoľné (dejú sa bez úsilia), konzistentné a pre každého synestetika jedinečné. Ak teda niekto vníma písmeno A ako červené, s veľkou pravdepodobnosťou ho tak bude vnímať aj o desať rokov.
Iný spôsob vnímania
Synestézia sa nepovažuje za ochorenie a väčšine ľudí nijako nekomplikuje život. Mnohí si dokonca dlho neuvedomujú, že svet nevnímajú rovnako ako ostatní. Berú to jednoducho ako normálnu súčasť svojho prežívania.
Občas však môže byť aj zahlcujúca. Napríklad človek, ktorý silno prežíva bolesť druhých cez zrakové vnemy, môže niektoré situácie znášať ťažšie. Celkovo však synestézia skôr ukazuje, aký neuveriteľne pestrý vie byť ľudský mozog.
Prečo sa to vlastne deje? Presnú odpoveď vedci stále nemajú, no pracujú s dvoma hlavnými vysvetleniami. Podľa jedného majú synestetici medzi niektorými časťami mozgu viac prepojení než ostatní ľudia.
To by znamenalo, že oblasť zodpovedná napríklad za rozpoznávanie písmen môže byť silnejšie napojená na tú, ktorá spracúva farby. Druhá teória hovorí, že mozog synestetikov nemusí byť štruktúrou až taký odlišný, ale niektoré nervové dráhy fungujú intenzívnejšie.
Môže to súvisieť aj s kreativitou?
Nie náhodou sa synestézia často spomína pri umelcoch a hudobníkoch. Existujú náznaky, že ľudia so synestéziou môžu byť častejšie zastúpení v kreatívnych profesiách. Niektoré výskumy ukazujú, že práve nezvyčajné prepájanie vnemov a myšlienok môže podporovať originálnejšie uvažovanie, živšiu predstavivosť či silnejšie asociácie.
To ešte neznamená, že každý synestetik musí byť automaticky umelec. No môže to byť jeden z dôvodov, prečo niektorí ľudia premýšľajú, tvoria a cítia trochu inak než väčšina.
Ľudské vnímanie nie je univerzálny, pevne daný systém a aj niečo také samozrejmé, ako je farba, zvuk alebo chuť, môže byť pre každého z nás trochu iným zážitkom.
