Možno si už niekedy zažil ten zvláštny okamih tesne pred zaspaním, keď si kútikom oka zazrel pohyb alebo začul šepot či melódiu, ktorá v skutočnosti nikde nehrala, a v miestnosti okrem teba nikto nebol. Prvou reakciou býva často zdesenie a otázka, či neprichádzaš o rozum. Vo väčšine prípadov však ide o úplne neškodný jav nazývaný pseudohalucinácie, píše portál iDnes.
Na rozdiel od skutočných halucinácií, ktoré sprevádzajú vážne psychiatrické stavy, je pri pseudohalucináciách zachovaný takzvaný náhľad. To znamená, že aj keď je vnem akokoľvek silný, tvoje racionálne ja veľmi dobre vie, že ide len o klam.
Prečo sa ti zrazu zdajú veci skutočné
Pseudohalucinácie vznikajú vtedy, keď (zjednodušene povedané) naše zmysly nespolupracujú správne s centrálnou nervovou sústavou. Najčastejšie k tomu dochádza vo chvíľach, keď je mozog preťažený, po silnom strese alebo traume, prípadne na hranici medzi bdením a spánkom. V takých okamihoch sa môžu do vedomia predierať vnútorné projekcie, napríklad spomienky, obavy alebo útržky snov, a to tak intenzívne, že pôsobia ako skutočné.
Pseudohalucinácie bývajú aj dôsledkom užívania návykových látok a môžu sa objaviť aj s časovým odstupom od ich užitia. Niekedy ich môžu vyvolať aj niektoré lieky, najmä ak nie sú správne nadávkované, prípadne keď sa kombinuje viac prípravkov naraz alebo sa k nim pridá výrazná únava.
A ako konkrétne môžu pseudohalucinácie vyzerať? Niekedy naozaj desivo a veľmi realisticky. Nejde len o mihnúci sa tieň, ale napríklad o postavu stojacu vedľa tvojej postele, vety, ktoré niekto zreteľne vyslovuje, pocit, že sa miestnosť hýbe, alebo dokonca dojem dotyku na ruke či tvári. Niet divu, že to môže človeka vystrašiť na smrť.
Často sa objavujú aj sluchové vnemy, napríklad kroky na chodbe, zavolanie menom či zvuk otváraných dverí, hoci je okolo úplné ticho. Takéto zážitky pôsobia mimoriadne presvedčivo, aj keď nemajú žiadny vonkajší podnet a nevznikajú vplyvom nadprirodzených javov.
Signály, že je čas vyhľadať odborníka
Hoci sú pseudohalucinácie väčšinou len nevinnou hračkou unavenej mysle, existujú momenty, keď je dobré spozornieť a vyhľadať odbornú pomoc. Napríklad vtedy, keď sa tieto vnemy stanú natoľko intenzívnymi, že narúšajú spánok, alebo sa začnú objavovať aj počas plného sústredenia uprostred dňa.
Prvým krokom býva praktický lekár, ktorý ťa pravdepodobne pošle na neurológiu alebo psychiatriu. Neurológ preverí, či sa za tým neskrýva fyzická príčina, napríklad migréna alebo špecifická aktivita v mozgu. Psychiater pomôže v prípade, že vnemy sú dôsledkom dlhodobého vyčerpania alebo úzkosti. Cieľom nie je „nalepiť“ ti diagnózu, ale zabezpečiť, aby si mozog mohol opäť v pokoji oddýchnuť.
Upokojiť myseľ pomôže aj pevný, no príjemný denný režim. Základom je kvalitný spánok v zatemnenej, tichej miestnosti a obmedzenie televízie pred spaním, najmä nepríjemných správ.
Rovnako dôležité je naučiť sa pracovať so stresom: niekedy stačí pár minút hlbokého dýchania alebo krátka prechádzka. Keď svojmu telu dopraješ pocit bezpečia a dostatok regenerácie, tieto zvláštne zážitky väčšinou samy odznejú tak prirodzene, ako sa objavili.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
