Práve čas, ktorý potrava potrebuje na prechod celým tráviacim systémom, môže podľa výskumníkov výrazne ovplyvňovať črevný mikrobióm, teda spoločenstvo baktérií, ktoré je úzko prepojené s celkovým zdravím. Ľudia, ktorým trávenie funguje rýchlejšie, môžu mať v črevách celkom iné podmienky než tí, u ktorých je tento proces pomalší, píše portál ScienceAlert.
Rozsiahla analýza viacerých štúdií z roku 2023 naznačila, že pomalý prechod črevom a zápcha sa nespájajú len s tráviacimi ťažkosťami: súvisieť môžu aj s metabolickými a zápalovými poruchami, a v niektorých prípadoch aj s neurologickými ochoreniami, (napríklad Parkinsonovou chorobou). Vedci preto začali skúmať, ako presne súvisí rýchlosť trávenia s tým, čo sa deje v našom mikrobióme.
Čím dlhšie zostáva obsah v hrubom čreve, tým viac času majú baktérie na to, aby ho fermentovali, menili kyslosť prostredia a vytvárali rôzne látky, ktoré potom môžu vplývať na telo. Vedci sa pri svojej analýze opierali o už existujúce štúdie, ktoré sledovali čas prechodu črevom, konzistenciu stolice, stravu, zloženie mikrobiómu aj látky, ktoré črevné baktérie produkujú. Do výskumu boli zahrnutí zdraví ľudia aj pacienti s problémami, ako sú syndróm dráždivého čreva, zápcha či cirhóza pečene.
Ako reagujú črevá?
Čas prechodu črevom sa nemusí určiť len podľa toho, ako často človek chodí na toaletu. Vedci na to používajú aj presnejšie metódy: napríklad prehltnuteľné kapsuly so senzormi, Bristolskú škálu stolice (stupnica, ktorá stolicu rozdeľuje do kategórií podľa tvaru a konzistencie) alebo sledovanie toho, ako dlho trvá, kým telo vylúči určité farbivo či kukuricu.
Dvaja ľudia môžu jesť veľmi podobne, no ich telo môže reagovať rozdielne práve preto, že ich trávenie funguje iným tempom. Pri rýchlejšom prechode črevom majú tendenciu dominovať baktérie, ktorým vyhovuje strava bohatšia na sacharidy a chudobnejšia na tuky.
Naopak, pri pomalšom trávení sa častejšie objavovali druhy spojené s prostredím, ktorému viac vyhovujú bielkoviny. V oboch extrémoch (teda pri veľmi rýchlom aj veľmi pomalom prechode) sa navyše ukázala nižšia rozmanitosť mikrobiómu. Práve tá sa považuje za jeden z dôležitých znakov zdravého črevného prostredia.
Vlastný režim
Podľa vedcov to môže znamenať, že keď je pohyb črevom príliš rýchly alebo príliš pomalý, vytvára sa prostredie, v ktorom sa viac darí špecifickým druhom baktérií. Tie potom produkujú látky, ktoré tento stav ešte viac upevňujú. Vzniká tak akýsi začarovaný kruh, v ktorom si črevo udržiava svoj vlastný režim.
Tieto zistenia môžu pomôcť lepšie pochopiť, prečo rovnaké odporúčania pre zdravie čriev nezaberajú u každého rovnako, a tiež prečo niekomu fungujú probiotiká, doplnky či určité diéty, zatiaľ čo inému veľmi nepomôžu. Veľkú úlohu môže hrať individuálny „rytmus“ čriev.
Vedci preto upozorňujú, že ak sa do výskumu mikrobiómu začne systematicky zaraďovať aj čas prechodu črevom, môže to výrazne zlepšiť prevenciu, diagnostiku aj liečbu rôznych ochorení (nielen tých tráviacich).
