Praktika všímavosti má korene v budhistických tradíciách starých viac než 1 500 rokov, píše portál ScienceAlert na základe článku publikovanom v The Conversation. Ide o schopnosť venovať pozornosť tomu, čo sa deje v prítomnom okamihu (otvorene a bez hodnotenia), a eliminovať tak neustále premýšľanie o minulosti či obavy z budúcnosti. Už staré meditačné texty však spomínajú, že u niektorých ľudí môže vyvolať depresiu, úzkosť či zvláštne stavy odcudzenia od reality (pocit, že svet nie je skutočný alebo že človek nie je sám sebou).
Moderný výskum naznačuje, že tieto skúsenosti nie sú ojedinelé. V jednej štúdii uviedlo viac než 10 percent pravidelných meditujúcich, že zažili negatívne účinky, ktoré výrazne zasiahli ich každodenný život a trvali aspoň mesiac, informuje portál.
Najčastejšie ide o zhoršenie úzkosti či depresie, no objaviť sa môžu aj panické stavy, dezorientácia, pocit odosobnenia alebo dokonca psychotické príznaky. Prekvapujúce je, že sa to môže stať aj ľuďom bez predchádzajúcich psychických problémov.
Odborníci pritom upozorňujú, že varovania existujú už desaťročia. Niektorí psychológovia už v 70. rokoch poukazovali na to, že neprimerané používanie meditácie môže spustiť vážne psychické ťažkosti.
Obrovský biznis, ale málo upozornení
Napriek tomu sa mindfulness stal globálnym fenoménom (mnohí využívajú napríklad aj rôzne aplikácie, kurzy či školenia). Trh s meditáciou má hodnotu miliárd dolárov a marketing, ako inak, býva jednostranný a zdôrazňuje najmä pozitíva.
Kritici hovoria o „komerčnej spiritualite“, ktorá sľubuje pokoj, produktivitu aj osobný rast, no len zriedka upozorňuje na riziká. Dokonca aj niektoré vedecké štúdie o prínosoch mindfulness sú metodologicky slabé, priznal pre Guardian jeden z popredných predstaviteľov tohto hnutia Jon Kabat-Zinn.
Nie je to len problém dospelých, ale aj otázka zodpovednosti
Zaujímavé je, že mindfulness sa začal zavádzať aj do škôl. Veľká britská štúdia na tisícoch detí však ukázala, že tieto programy nepriniesli zlepšenie psychickej pohody, a u niektorých rizikových detí mohli mať dokonca opačný efekt.
To otvára otázku, či je správne ponúkať meditáciu ako univerzálne riešenie bez individuálneho prístupu. Je fér predávať kurzy, aplikácie či terapeutické programy bez toho, aby ľudia vedeli o možných vedľajších účinkoch? Rozhodne nie...
Výskum bezpečného praktizovania meditácie je stále len v začiatkoch a psychológia zatiaľ nemá dostatok nástrojov na vysvetlenie niektorých extrémnych stavov vedomia, ktoré môže meditácia vyvolať.
Mindfulness môže byť pre mnohých ľudí užitočný nástroj, no nie je zázračným riešením pre každého. Rovnako ako pri cvičení či liekoch, aj tu platí, že to, čo jednému pomáha, môže inému uškodiť. Možno je čas hovoriť o meditácii realistickejšie: nie ako o zázračnom lieku, ale ako o silnej technike, s ktorou treba narábať najmä opatrne.
